Slávny kmeň Masajov Najznámejší kmeň východnej Afriky

Tento kmeň v dnešnej dobe preslávila kniha Biela Masajka, ktorá bola neskôr aj sfilmovaná, aj keď autorka tejto knihy v skutočnosti žila v Keni v kmeni Samburu, ktorí sú veľmi blízki príbuzní masajov. Masajovia sú východoafrickým kmeňom, ktorý prišiel na územie Kene približne 500 rokov dozadu. Kmeň migroval južným smerom z regiónu horného toku Modrého Nílu, niekde z oblasti Sudánsko - Etiópskych hraníc, cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny. V súčasnosti ho nájdeme roztrúsený na pohraničí Kene a Tanzánie. V 19. storočí si Masajovia vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často realizovali invazívne výpady v skupinách do susedných teritórií. Získavali tak väčšie územie pre svoje pastviny, kradli dobytok a vyberali poplatky (clá) z pobrežných obchodných karaván. Masajovia sú známi ako nomádski pastieri, pre ktorých je práve dobytok tým najcennejším bohatstvom. Počas koloniálnej éry sa Briti rozhodli Masajov vysťahovať do oblasti s menej úrodnými pastvinami a savanami na juhu krajiny. Aj napriek tomu sa však stále venovali tradičnému nomádskemu spôsobu života a pásli svoj dobytok na obrovských územiach. Postupne sa však začali koncentrovať v dočasných dedinách, kde si stavali okrúhle chatrče z trusu a hliny, pričom si dediny ohradzovali pichľavými akáciovými plotmi, ktoré im slúžili na obranu proti divokým zvieratám. Oblasť, v ktorej sú dnes v Keni najviac koncertovaní, sa nazýva Maasailand a zaberá územie medzi slávnou prírodnou rezerváciou Maasai Mara a národným parkom Tsavo west. Masajovia majú dodnes výnimku a majú povolené pásť svoj dobytok aj v rámci území prírodných rezervácií a národných parkov. Jedálniček Masajov pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú získavajú z ich dobytka. Masajské bohatstvo sa meria v počte dobytka, ktoré sa zabíja iba pri výnimočných príležitostiach a ceremóniách. Mäso, ktoré väčšinou konzumujú, pochádza z kôz a oviec. Veľké slávnosti, počas ktorých sa zabije veľa domácich zvierat a hoduje sa, sa nazýva ORPUL. Je sa mäso takmer do prasknutia. Mäso z diviny je zakázané, pričom výnimku tvoria byvoly a antilopy losie. V dnešnej dobe masajovia kupujú aj zeleninu, z ktorej si pripravujú pokrmy, no v minulosti to tak nebolo. Počas mladých rokov sú masajskí chlapci zasvätení ako noví mladí bojovníci (Moran) a ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú zákazy, ktoré sa týkajú sobáša a alkoholu, až dokým nedospejú a nestanú sa z nich EUNOTO, čo znamená starší, resp. dospelí (cca 30 rokov života). Masajskí bojovníci zahajujú skúšku dospelosti každých 10-15 rokov. Hlavný rituál zahájenia tejto ceremónie je EMORATA - mužská obriezka. Po tomto ceremoniáli chlapci majú právo nosiť tradičné kárované rúcha zvaného SHUKA. V minulosti masajovia skladali skúšku dospelosti v lovení levov, čo sa už dnes nepraktizuje. No hovorí sa, že levy majú dodnes geneticky zafixovaný strach z Masajov, keď ich zacítia. Masajovia tradične vykonávali aj ženskú obriezku, ktorá je od roku 2011 zakázaná. Výroba náhrdelníkov a náramkov z gorálok je dôležitým aspektom masajských dekorácií tela a často reprezentuje aj sociálne postavenie. Tie sú častokrát príjemným suvenírom pre nás, turistov. Rozhodne zaujímavé je súťažné skákanie do výšky, pri ktorom Masajovia z pomedzi seba hľadajú toho najlepšieho bojovníka, ktorí má právo vybrať si ženu a nemusí za ňu platiť dobytkom. Toto skákanie si vyskúšala aj naša skupina, no žiadnu masajku sme si domov neodniesli, aj keď dámy dostali ponuky na prespanie v dedine. Z našej BUBO výpravy sa ale ani jedna nerozhodla stať novodobou “bielou masajkou”, a tak si Masajovia musia počkať na ďalšiu skupinu.