Nezabudnuteľná cesta po Indonézii

S – Sumatra, J – Java, B – Bali. Zatial stale Sumatra. Nadherna, zelena, zatial este velmi nepoznacena cestovnym ruchom a k videniu je tu toho vela. Zacali sme v meste Medan, indonezska 3 v pocte obyvatelov. Po prehliadke mesta vyrazame do prirody, ved preto sme sem aj prisli. Nocujeme v narodnom parku Gunung Leuser, v krasnych prirodnych podmienkach. Kupat sa mozeme v priezracnej rieke aj s horucimi pramenmi, ktorych tu vyviera neurekom a po nasej ceste sme ich navstivili viacero. K jedinecnym patri aj stretnutie s miestnym “muzom lesa” cize orangutanom. Vystupili sme aj na sopku Sibayak (2094m) na vrch zahmnlenej, doslova mesacnej krajiny, kde to len tak sypelo. Navstivili sme tradicne pribitky Batakov a skusali sa zamysliet ako to asi funguje ked v jednom dome zije 8 rodin. Toba Batakovia sa na ostrov Samosir museli dostat na lodiach, preto aj strechy ich domov pripominaju akoby clny, na ktorych sa doplavili. Pokludny ostrov v jednom z najhlbsich jazier na svete Toba. Kedysi obavany ludozruti, dnes pokojny narod venujuci sa polnohospodarstvu, ci vyrobe tradicnych suvenirov. Totemove palice si odnasa kazdy z nas a vahove limity mame takmer naplnene. Vobec nam neprekazalo, ze Trans Sumatranska magistrala veduca cez rovnik, viacej honosnejsie znie ako vyzera, ale vyhlady po ceste boli neopakovatelne. Vzhladom na to, ze aj tu su volby, tak sa na jej obnove pracuje o nieco rychlejsie, hehe. Bodaj by to vydrzalo. Cestou okrem ryzovych policok mozeme vidiet rozne dalsie plodiny a koreniny. Natrhat si cerstve klinceky, ci ako darcek priniest 1m dlhu skoricu, to sa uz oplati. No a pokial by niekomu nestacilo, moze skusit stastie v miestnych riekach a vylovit si aj zlato. A stastie veru mame, hlavne na pocasie. Aj ked sme v tropickej oblasti, prsi tu menej ako podla poslednych dostupnych sprav doma a je tu prijemna “trenirkova” teplota. Pozdravujeme na Slovensko.