Sexturizmus v Kolumbii

Prostitúcia v Kolumbii je, žiaľ, rozpínajúcim sa spôsobom, akým si miestne SZČO slečny privyrábajú, alebo rovno zarábajú. Štvrť Santa Fe v Bogote, explózia nočnej zábavy v štvrtiach Raya, či El Poblado v Medellíne, nevynímajúc priestor okolo hodinovej veže pri vstupe do historického centra Cartageny... To sú všetko miesta, kde keď sa na chvíľu zapozeráte, uvidíte dámy rôzneho veku a farby pokožky, ako si s nemeckými a americkými 60+ turistami dohadujú ceny služieb.

Pre to, aby sme pochopili celú situáciu, treba hneď na úvod poznamenať, že podobné služby vnímajú Kolumbijčania ako rutinnú súčasť každodenného života a nad jej morálnymi otázkami sa vôbec nepozastavujú. Čiastočne to súvisí aj so všeobecne uvoľnenejšími mravmi v krajine, ale aj dlhoročnou tradíciou tohto remesla. Nie sú to len Kolumbijčanky, ktoré podnikajú v uliciach, netreba zabúdať na slečny ako z Brazílie, tak aj z Venezuely. Práve kvôli katastrofálnej situácii vo Venezuele sa odhaduje, že podobným spôsobom podniká v Kolumbii až okolo 5 000 Venezuelčaniek, predovšetkým v Cartagene a v Santa Marte.

Cenovo si klient zaplatí v rozmedzí od 20 000 COP do 150 000 COP, čo je v prepočte 4 € - 30 €. Rovnako sa od neho očakáva, že príde s návrhom miesta, kde by mohla byť služba poskytnutá. V prípade využitia tzv. hodinových hotelov zaplatí 4 € - 8 € a odmenou mu je absolútna diskrétnosť a zároveň kontrola slečny pri odchode recepčným, či vám niečo neukradla.

Každá SZČO pracovníčka by mala raz do mesiaca absolvovať zdravotnú prehliadku, či je všetko v poriadku. V zásade platí, že mnohé z nich podnikajú bez účasti tretej strany - pasáka, zodpovedajú samé za seba a tiež disponujú ochrannými prostriedkami pre klienta...

Zlatým pravidlom ostáva - nikdy ich nefoťte, správajte sa k nim ako gentleman, úctivo a pri akejkoľvek inej príležitosti si ich k telu nepustite, lebo odídete s vyprázdnenými vreckami.

V žiadnom prípade celú vec nezľahčujem, len sa snažím do veci vniesť nihilistický racionalizmus, s ktorým k nej pristupujú aj Kolumbijčania. V BUBO, samozrejme, žiadne podobné aktivity neschvaľujeme a nepropragujeme, vnímame však, že ako charakteristickú črtu krajiny je dôležité neopomenúť túto tému.