Spracovanie škorice na západnej Sumatre

Počas nášho expedičného zájazdu Sumatra, Jáva, Bali naprieč Indonéziou, ktoré nás vedie cez husté džungle a sopečné pohoria, sa zastavíme na ostrove, ktorý prevoniava celý svet, na Sumatre. Práve tento ostrov je srdcom produkcie jednej z najvzácnejších korenín histórie. Indonézia je najväčším svetovým exportérom škorice a až 85 % celkovej produkcie pochádza práve z úrodných svahov strednej Sumatry, najmä z okolia pohoria Kerinci.

Škorica, ktorú tu nájdeme, je známa pod botanickým názvom Cinnamomum burmannii, v obchode označovaná ako Cassia vera alebo indonézska škorica. Na rozdiel od cejlónskej škorice je táto sumatranská hrubšia, tvrdšia a má oveľa intenzívnejšiu, sladko-pikantnú chuť a vôňu, čo z nej robí celosvetovo najžiadanejší druh pre potravinársky priemysel.

Pestovanie škorice na Sumatre je fascinujúci proces, ktorý sa nezmenil po celé generácie. Škoricovníky sú vždyzelené stromy, ktoré dorastajú do výšky až 15 metrov. Miestni farmári však stromy nespínajú len tak; kľúčom k získaniu korenia je ich kôra. Keď strom dosiahne vek približne 8 až 10 rokov, nastáva čas zberu. Celý kmeň sa vyrúbe a farmári pomocou špeciálnych nožov opatrne oškrabú vrchnú, drsnú vrstvu kôry. To, čo hľadáme, je vnútorná vrstva, ktorá je bohatá na aromatické oleje.

Po oddelení sa táto vnútorná kôra nareže na dlhé pásy a rozloží sa na slnko. Práve počas procesu sušenia dochádza k malému zázraku – kôra sa prirodzene začne krútiť do známych dutých rúrok, ktoré nazývame škoricové paličky. Čím vyššie v horách strom rástol a čím dlhšie dozrieval, tým je koncentrácia silíc vyššia a chuť kvalitnejšia.

Pre obyvateľov Sumatry nie je škorica len komoditou, ale spôsobom života. Celé rodiny sa podieľajú na čistení, triedení a balení tohto „hnedého zlata“. Keď prechádzame dedinkami západnej Sumatry, často vidíme sušenie škorice rozprestretej na veľkých plachtách priamo pri ceste a ak máme šťastie, môžeme pozorovať aj samotný proces čistenia a lúpania kôry na dvoroch miestnych domov. Vôňa čerstvo spracovaného korenia sa tu mieša s horským vzduchom a vytvára neopakovateľnú atmosféru. Návšteva týchto plantáží nám pripomína, že za každou štipkou korenia v našej kuchyni sa skrývajú roky trpezlivého rastu stromu a tvrdá ručná práca sumatranských farmárov pod tropickým slnkom.