Nezabudnuteľná Sumatra

Opat po roku oziva sezona v Indonezii a ja sa tesim, ze su vypredane vsetky jarne kombinacie, ktore Bubo ponuka. Zaciname na Sumatre v meste Medan, ktore je vstupnou branou do severnej Sumatry. Mesto je to velke, dokonca tretie najvacsie v Indonezii, takze ponuka naozaj culy ruch velkomesta, ale v mnohom odlisny od nasich zemepisnych sirok a dlzok. A o to prave ide, zazit to na vlastnej kozi. Povozit sa na miestnych motorovych riksiach, poprechadzat sa po uliciach, posediet v kaviarnicke Tip Top, zacat konverzovat s domacimi a popritom pozriet pamatihodnosti co ponuka mesto. No ale ruchu velkomesta uz stacilo, ved Sumatra je hlavne o prirode, takze hor sa do zapadnutej dedinky Tankahan na okraji dzungle. Balzam na dusu. Klud, pohoda, ziadny zhon, pocut kazdy zvuk prirody a k tomu jednoducho-krasne ubytovanie, na ktore spomina azda kazdy. Zazili sme aj prvy tropicky lejak a to sme si uzivali splav rieky. Vtedy nam to este nevadilo. Ale pocitili sme aj silu vody, kedy behom chvile hladina stupla dost vyrazne, ze bol aj problem preplavit sa na druhu stranu, ale zvladli sme to. Dalsi den vyrazame na dzipoch k dalsej zaujimavej destinacii Bukit Lawang. Dedinka o nieco vacsia, ale stale je to o prirode a jej obyvateloch. Tu hlavne o orangutanoch. Podnikneme trek za tymito uzasnymi stvoreniami. Pohlad zoci voci zostane urcite na veky vryty do pamati kazdeho kto tu bol. No a ked sa vam to stane este v den narodenin ako mne, ze si mozete podat ruku s orangutanom, ktory vam takto symbolicky zablahozela, tak niet dalsich slov… Program pokracuje dalej vystupom na sopku Sibayak 2094m. Jeden intenzivny zazitok strieda druhy. Len par dni a uz akoby sme tu boli mesiac. Navstevy tradicnych trhov, dedin, prirodnych zaujimavosti, ochutnavky ovocia, ci planataze kde sa pestuje vselico mozne. Caka nas dalsi skvost prirody, jazero Toba a ostrov Samosir nachadzajuci sa priamo v jazere. Ten sa stane nasim domovom na 3 noci. Ostrovne panoramy pozorujeme ci uz z vody alebo aj z motoriek, ci len tak na peso pri potulkach. Tradicna batacka vecera stala tiez za to a bola skvelou bodkou a rozluckou s Toba batakmi. Cestovanie v uvodzovkach ‘’ trans sumatranskou magistralou’’ je tiez zazitok. Obdivujeme vodica ako bravurne zvlada mnohe zakruty a rozne povrchy vozoviek. Keby sme vsak nepokracovali, nevideli by sme ako sa upravuju do chutnej podoby buraky, nevideli by sme indonezske Pamukale, nevideli by sme vyrobu hnedeho cukru z cukrovej palmy a nepoculi by sme nadherne spevy zien, ktore sa vo sviatok zhromazdili v kostole. O toto vsetko prist? Nie, my pokracujeme dalej. Dokonca uz s domacimi vieme aj nejaku pesnicku zanotit a miestny sprievodca zasa nacvicuje Macejko, ko, ko… Veselost nas teda neopusta, tesime sa z kazdeho noveho dna a zazitku. K tym nezabudnutelnym bude urcite patrit aj trek za najvacsim kvetom na svete Refflesiou. Podarilo sa. Nasli moji radcove, nasli. V dzungli, v pomerne nedostupnom terene, ale nevzdali sme sa. Videli sme ju v celej svojej krase a v roznych fazach, od maleho pucika az po unikatny kvet, za ktorym jednoducho musite prist jedine sem alebo na Borneo. Za odmenu sme to zapili cibetkovou kavou, tiez jedinecne. Na zaver nasho pobytu na Sumatre este prechadzka horskym mesteckom Bukittinggi a zajtra presun na Javu. Verime, ze aj Java bude plna zazitkov a dobrodruzstva a my sa uz tesime na dalsie cestovanie a poznavanie Indonezie.