Pevnosť v Bukittinggi

Velmi prijemnou zastavkou bolo horske mestecko Bukittinggi. V jeho blizkosti sa nachadzaju az tri vulkany. Tentokrat sme nemali cas na ne vystupit, ale aspon ciastocne sme sa mohli pokochat ich vyhladom, pokial nam to mracna dovolili. Vecerna atmosfera mesta je fascinujuca. Mame uz Ramadan, kedy sa moslimovia od svitu do mrku postia a nepiju ani ziaden napoj. Je zaujimave ich pozorovat, ked sa po zapade slnka a motlidbe v mesite vyroja do mesta, prerusuju svoj post a konecne si dopraju nejaku dobrotu. Vidiet sa tu da este stara pevnost Fort de Kock, tradicne domy minangkabauskej kultury, tradicny trh, krasny vyhlad do kanona a prejst sa mozete po japonskych tuneloch, ktore budovali vojnovy zajacti pocas II. Svetovej vojny. No a aby bol zoznam kompletny, v meste maju aj Big Ben. Nie kopiu toho z Londyna, ale svoj vlastny. Postavili ho sice holandania este v roku 1825, ale domaci si ho po nezavislosti ozdobili aj vlastnou strieskou podla ich tradicnej architektury. Pokracujeme v nasom cestovani do mesta Padang, centra zapdnej Sumatry. Aby nam cesta lepsie ubiehala, cestou si spievame, popijame co este zostalo z domacich zasob, testujeme indonezske cukriky, ci skusame rozne druhy ovocia. Okrem orangutanov, zvlastnostou Sumatry je aj Rafflesia, najvacsi kvet na svete, ktory niekedy dosahuje az 1m priemer. Zial tento cestovatelsky sen zostal nenaplneny, ale o to vacsi dovod sa sem este opat vratit. Vita nas Padang, milionove mesto, najuprsanejsie v celej Indonezii co nam ukazalo v pravom zmysle slova, aj ked je obdobie sucha. Na Sumatre je nadherna priroda a tak sme sa vybrali mimo mesto, na krasne opustene ostrovy, trochu zrelaxovat po narocnom putovani. S mottom – my sa dazda nebojime vyrazame na tradicnych lodkach spoznavat okolite ostrovy. Okrem kupania a snorchlovania si pochutnavame na slanych rybkach ci pecenom tuniakovi a klasika – nasi goreng. Pouzivame tradicny indonezsky „rucny“ pribor – pravu ruku a chuti este viac. Vylet sa vydaril. Az nam je luto, ze sumatrianska cast nasho vyletu uz konci. Ale nie sme smutni, zajtra sa na kridlach Garudy presuvame na Javu a tesime sa na dalsie dobrodruzstva.