Sumatra, Jáva, Bali - tri dovolenky v jednom balíku

Je to už viac ako týždeň odkedy som sa vrátila z mojej prvej expedície, a preto trochu obávanej. Ale vďaka profesionalite obalenej v bezprostrednom prístupe oboch sprievodcov – Martina a Jožka, moje obavy rýchlo zmizli, za čo vám chalani moc ďakujem. Áno, fyzicky som už doma, ale myšlienkami ešte stále v Indonézii. Vďaka skvelo naplánovanej ceste som počas viac ako troch týždňov prežila tri odlišné dovolenky! Sumatra – prenádherná príroda, sme v džungli. Splavujeme rieku, aby sme sa vykúpali vo vodopáde a pochutnali si na šťavnatom ananáse. Noc prežitá uprostred džungle, zanecháva stopu v každom z nás. Adrenalín počas jazdy džípmi cez prales zintenzívňuje pocit dobrodružstva v divočine. Orangutany, ktoré svojimi ručičkami berú banány priamo z mojej ruky majú ľudský pohľad. Krásny výhľad na okolitú scenériu je odmenou za trošku náročnejší ranný výstup na aktívnu sopku Sibayak, ku ktorej sa dostávame opäť cez džungľu. Magický ostrov Samosir na jazere Toba preskúmame loďkou, ktorú Martin vybavil k dispozícii iba pre našu skupinu. Niektorí sa presúvame po ostrove rovnako ako Indonézania - na motorkách. Obdivujeme osobitú architektúru Batakov, debatujeme s miestnymi, veľmi milými a usmiatymi ľuďmi, pre ktorých sme atrakciou (tak ako všetci bieli). Napchávame sa praženou ryžou, nudlami, rybami a polievkami dochutenými čili, ako inak. Ako dezert si dávame čerstvé ovocie, neviem si vybrať – mango, papáju, baby banány, mangosteam, liči...? Ideme ďalej Sumatrou, už sa cítim byť jej súčasťou. Tento pocit vo mne umocňujú „botanické okienka“. Už viem ako rastie kakao, káva, škorica, muškátový orech, korenie, či klinčeky, ktoré sú chuťou indonézskych cigariet. Ochutnávame čerstvé buráky, sledujeme ako ich miestni pražia, niektorí si to aj vyskúšajú. Obdivujeme zelené ryžové polia, prechádzame cez rovník. Splachujúca voda v toalete sa už odteraz točí opačne. Po ľahkom treku za najväčším kvetom na svete – Rafllesiou, si pochutíme na cibetkovej káve. Toto doma nezažijem. Dopijeme Bintang, pomaly zamávame Sumatre a ja začínam rozumieť slovám, ktoré Martin povedal na začiatku: „užite si Sumatru, takéto už ďalej neuvidíte“. Jáva – po prílete do Jakarty prežívam kultúrny šok. Zrazu je všetko rýchlejšie, plné ľudí, smogu, áut a motoriek, proste „mačet“ (zápcha po indonézsky). Už sa nepozerám na upokojujúcu zeleň, ale vidím šedé vysoké budovy. A večer pestré farby, ktoré blikajú z okolitých reklám, či luxusných nákupných centier. Sme v hlavnom meste Indonézie. Áno, vedľa hotela si môžem v nonstop otvorenom obchode 7 eleven kúpiť čokoľvek, aj pringles alebo čokoládu. Našťastie rýchlo odlietame ďalej a Yogyakarta v kombinácii s Jožkovým nadšením moje zmiešané pocity zachraňujú. Opäť sa približujeme k miestnym, tentokrát ideme za deckami do školy. Strávime tam dosť času na to, aby sme si s nimi posedeli v laviciach, naučili ich zopár slovenských slovíčok, zaspievali indonézsky „Di sini senang, Di sana senang...“. Prechádzať sa starými chrámami Prambanan a Borobudur je obrovský zážitok. Vnímanie týchto dávnych architektúr rôznych náboženstiev je silnejšie aj vďaka zaujímavostiam z histórie, ktoré nám sprievodca rozpráva. Priamo v „batikárni“ pozorujeme precíznu a náročnú prácu jej zamestnancov. A nakupujeme, kúpim si dve šatky (neviem si z toľkej nádhery vybrať). Ochutnávame kokosový cukor, ktorý zapíjame čiernym čajom, na návšteve u miestnych, v ich dome. Neprekáža im, že na stole už majú pripravenú večeru. A na záver tohto ostrova naše oči pozorujú ešte jeden krásny prírodný úkaz – stále aktívnu sopku Bromo. Pocity, ktoré mám pri pohľade na východ slnka nad Bromom mi žiadne fotografie neposkytnú. Bali – trajektom sa presunieme na vysnívané Bali. Očakávania mám veľké a priznávam, že na začiatku prichádza mierne sklamanie. Áno, viem, že prímorská Kuta je komerčná, je tam veľa turistov, nákupných centier, obchodíkov, z ktorých na vás pokrikujú predavači. A práve preto nemám chuť nakupovať. Sprievodca Jožko to snáď vycíti, a okamžite, ako trochu zrelaxujeme, má pre nás pripravený trip po ostrove. Začíname s návštevou miestnych obyvateľov v typickom balijskom dome, jednoducho zariadenom, kde pani domáca pripravuje obetné dary pre bohov. Po ceste do Ubudu máme príležitosť vidieť hinduistickú slávnosť a sviatočne - v bielom oblečených Balijčanov. Smerujeme bližšie do umeleckého centra Bali. V jednej z mnohých galérii najskôr sledujeme umelcov pri práci, potom ich výtvory vkusne zavesené na stenách. Jasné, že odchádzam s jedným úlovkom! To ešte nestačí, ideme sa najesť pravej balijskej zabíjačky „babi guling“. Pečené prasiatko doma nejedávam, ale toto balijské, pripravené na ražni, chutí výborne. Voľný deň si užije každý z nás po svojom. Ráno bežím po pláži, stretávam ľudí cvičiacich jógu, alebo meditujúcich pri vlnách divokého oceánu. Po raňajkách si doprajem masáž na pláži, za smiešnu cenu. Na obed si vychutnám grilovaného homára v reštaurácii s výhľadom na oceán. A potom len tak ležím pri bazéne, s ostatnými ľuďmi zo skupiny popíjame Arak coladu v bazénovom bare. A podvečer si nenecháme ujsť kultúrne predstavenie – typický balijský tanec Kecak. Vystúpenie je v morskom chráme Uluwatu s úžasným západom slnka. Noc je mladá a niektorí z nás vyrážame do šesťposchodovej diskotéky plnej Austrálčanov, uprostred najrušnejšej ulice Kuty. Aj toto je Bali. Každý si môže vybrať akú chuť ostrova skúsi. A ja konštatujem, že Bali je zmesou rôznych zážitkov, a tento ostrov sa mi páči, práve preto. Milé Bubo, máte odo mňa veľké terima kasih (ďakujem) za perfektne pripravený zájazd. Za úžasných a nadšených sprievodcov Jožka a Martina. Môžem skonštatovať, že aj vďaka nim som si Indonéziu absolútne vychutnala a moja dovolenka splnila cieľ. Energia načerpaná v tejto mnohotvárnej krajine mi bude ešte dlho dobíjať baterky počas bežných pracovných dní. Milí spoluúčastníci tohto zájazdu, už teraz sa teším na náš indonézsky večer v Bratislave. Milá čitateľka, milý čitateľ, toto je môj pohľad na expedíciu v Indonézii. Ak sa Ti zdá, že preháňam, choď a skús sa dostať tejto krajine „pod kožu“. A ja Ti k tomu prajem selamat jalan (šťastnú cestu).