To najlepšie zo Sumatry

SELAMAT MALAM DARI DANAU TOBA!!! HORAS, HORAS, HORAS! Konecne sa nam na nasej ceste podarilo pripojit na internet a tak hned piseme nase prve spravicky. sme v prvej polovicke nasej cesty po Sumatre, zacinali sme v Medane - severna sumatra. Presli sme sultansky palac, velku mesitu, hinduisticky aj cinsky chram a po tejto malej kulturnej predohre sme sa presunui do bukit lawang, pozriet si orangutany vo volnej prirode. podarilo sa ! Nielen, ze sme boli pri ich rannom krmeni v miestnom rehabilitacnom stredisku, ale dokonca sme ich niekolko videli aj len tak volne v lese, ako chodia kradnut miestnym farmarom durian! Uzasne, su to po gorilach a simpanzoch ludom najpodobnejsie ludoopy, ktore maju zo vsetkych najkratsie nohy a najdlhsie ruky ;) dozivaju sa okolo 30-40 rokov, kazdych sest rokov moze mat orangutania mamicka mladatko, ktore si potom dalsich sest rokov strazi. Ak nahodou nejake umrie, nosi ho dalej so sebou ako zive, az kym nestrati vsetky chlpy, krasne a smutne zaroven. Nechali sme sa nimi ale inspirovat a vecer sme si dali prvu ochutnavku "krala ovocia" durianu! mnam...dostali sme vynimku, mohli sme ho preniest na verandu nasho hotela a tam si ho za zvuku vecerneho tropickeho lejaku vychutnat. Nasa dalsia cesta smerovala k Batakom. Je to niekolko etnickych skupin, z ktorych sme my navstivili dve - Karo a Toba Batakov. Prve tradicne domceky boli prave karobatacke. Ako vlani som vliezla do mojho oblubeneho domu a premyslam, co sa tu zmenilo, pan domu sa na mna dosiroka usmial svojimi cierno-cervenymi betelovymi zubami a povedal:"mame novu skrinu..." a naozaj. hned za ohniskom, pri dreve urcenom na odkladanie riadu sa skvie "nova", second hand skrina... a tak nam nadsene ukazuje ako sa spravne bali betelove lietie, ako sa don naseka betelovy (pinangovy, arekovy) oriesok, tabacik-chytracik a ako sa to cele zbali a spravne zuje. Ochutnavaju len odvazne dobrodruzne povahy a nasledne si zacina skupina svorne na cerveno odpluvat :) , ale budeme krasne, cervenozube ;) rano sa vydavame na najblizsiu sopku, v nadhernom pocasi startujeme v skorych rannych hodinach zdolat vrchol sopky Sibayak - podla sprievodcov 2095, podla nasich hodin ale 2110 m.n.m. a mame stastie, sopecne fumaroly chrlia z utrob pekelnych siru v ohromnych prudoch. tak to nafotime a radsej zbehneme dole do horucich (nie pekiel) ale PRAMENOV... juuu, to je pohodka, kupacka v 38-42 C sirnatej vodicke, natreti tradicnym sirovym kremom proti vraskam a fajnovym indonezskym pivkom Bintang v ruke. Este v ten isty den zastavujeme na kavovej plantazi, kde stretavame prijemneho pana, ktory prave zbera kavu, nas Michal (kavovy expert) ziari nadsenim a hned mu daruje jeden paradny mokakavovar. Batak je mierne zmateny, snazi sa pochopit, co je to espreso, co s tym ma vlastne robit, ako to pouzit a na co. tak mu pracne vysvetlujeme, kam sa dava voda, kam kava, ako dlho priprava trva a nech si da pozor, ze kava je velmi silna... uvidime o rok ;) vecer uz travime na jazere Toba, ostrove Samosir u Tobabatakov. Juan, nas Bubo piatel, nas vita obvyklym usmevom a batackym pokrikom Horas! Horas je magicke slovo, ktorym sa vyjadruje hned niekolko veci - dobry den, dobry vecer, vitajte, dakujem... je to to najdolezitejsie slovo na Samosire. Pozreli sme si batacky sud, ktorym preslo niekolko odsudencov, ktorych bataci ako vyhlaseni ludozruti az do zaciatku 19.storocia spapali... srdce si rozdelili krali, zbytok sa naporcoval medzi obycajnych ludi a kosti a lebku hodili do jazera. Aby predisli infekciam alebo chorobam, najblizsich 7 dni sa v jazere nesmelo kupat, ani sa z neho nesmela brat voda. domyselne.Dnes sme sa vykupali v uzasnom vodopade, kde rybicky vyskakuju proti prudu, pozreli sme batacke hrobky v Tomoku a najma sme ochutnali tradicny batacky alkoholicky napoj - palmove vino - Tuak. hm, tento rocnik sa mimoriadne vydaril, alebo som si uz zvykla? Hlavne sme si vsak zatancovali s Batakmi ich tradicne tance, zaspievali, zabubnovali, a dokonca sme sa zucastnili aj zaverecneho vecierka ucitelov strednych skol z Medanu, ktory tri dni mali na Samosire vzdelavaci workshop. aaa, pocujem odvedla hrat "dangdut", myslim, ze sa vratim k mojmu sirsakovemu dzusu, lebo nasi isto tancuju... zae sa ozveme, Horas!