Svenskehuset: dom s tragickým príbehom zo Špicbergov

Na brehu Isfjordu, na mieste nazývanom Kapp Thordsen, stojí nenápadný drevený dom, ktorý ukrýva jeden z najzaujímavejších a zároveň najtragickejších príbehov Špicbergov. Svenskehuset, teda Švédsky dom, vznikol v roku 1872 a už počas prvej zimy sa stal dejiskom tragédie, pri ktorej zahynulo 17 nórskych lovcov tuleňov. Dnes patrí medzi najvýznamnejšie zachované historické objekty v tejto časti súostrovia.

Dom však pôvodne nemal slúžiť ako útočisko pre lovcov. Postavila ho švédska spoločnosť v súvislosti s plánovanou ťažbou fosforitu. Ťažobný projekt sa napokon neuskutočnil, okrem iného pre nevhodné podmienky v prístave, a dom zostal opustený. Zostali v ňom však zásoby potravín, palivo a vybavenie, ktoré sa o niekoľko mesiacov neskôr ukázali ako mimoriadne dôležité.

Na jeseň 1872 sa situácia na Špicbergoch dramaticky zmenila. Šesť nórskych loveckých lodí uviazlo v ľade na severe súostrovia. Na palubách bolo približne 60 lovcov tuleňov a hrozilo im, že budú musieť v Arktíde prečkať celú zimu s nedostatočnými zásobami. V rovnakom čase uviazli v ľade aj lode švédskeho polárnika Adolfa Erika Nordenskiölda.

Časť nórskych lovcov sa preto vydala cez ľad požiadať Nordenskiölda o pomoc. Ten dokázal niektorým pomôcť, no pre všetkých nemal dostatok zásob. Sedemnástim mužom preto odporučil, aby sa vydali do opusteného Svenskehuset pri Isfjorde. Čakala ich však neuveriteľná cesta. Najskôr sa museli dostať cez ľad a potom pokračovať na člnoch. Za približne sedem dní prekonali okolo 350 kilometrov a 14. októbra 1872 dorazili k domu.

Na prvý pohľad sa zdalo, že práve tu môžu zimu bezpečne prečkať. Mali pevnú strechu nad hlavou, palivo, zásoby potravín a lovecké vybavenie. Kým to počasie umožňovalo, lovili soby a ľadové medvede a dopĺňali si tak zásoby. Keď nastúpila arktická noc, museli sa spoliehať najmä na potraviny uložené v dome. Jeden z mužov si počas pobytu viedol denník, v ktorom zaznamenával spotrebu potravín, počasie, choroby a úmrtia. Práve vďaka týmto zápisom dnes vieme pomerne presne sledovať, ako sa ich situácia počas zimy postupne zhoršovala.

Prvé zdravotné problémy sa objavili začiatkom decembra a do Vianoc boli chorí už všetci. Dňa 19. januára 1873 zomreli prví dvaja muži a ďalšie úmrtia nasledovali vo februári a marci. Posledný zo sedemnástich mužov pravdepodobne zomrel až krátko predtým, ako k domu 16. júna dorazila nórska lovecká výprava. Počas celej zimy pritom zostávali odrezaní od okolitého sveta a prípadnú pomoc komplikoval ľad a náročné arktické podmienky. Keď sa výprava napokon dostala k Svenskehuset, našla všetkých 17 mužov mŕtvych.

Tragédia zostala desaťročia záhadou. Dlhý čas sa predpokladalo, že muži zomreli na skorbut, teda ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu C. Až po viac ako storočí sa začali objavovať nové stopy, ktoré túto teóriu spochybnili.

V roku 2007 bol objavený dovtedy nezaznamenaný hrob približne 540 metrov od domu. Vedci následne získali povolenie na preskúmanie hrobov a v auguste 2008 sa na Kapp Thordsen vrátili. V okolí domu sa zároveň našli stovky starých konzerv a na ich vnútorných stranách boli zachované stopy materiálu s obsahom olova, ktorý sa kedysi používal pri ich výrobe a uzatváraní. Práve preto vedci pri skúmaní kostí hľadali nielen známky skorbutu, ale analyzovali aj množstvo olova, ktoré sa v nich nachádzalo.

Výsledky priniesli zásadný posun v pátraní po príčine tragédie. Na kostiach sa nenašli objektívne známky skorbutu, zatiaľ čo koncentrácia olova bola mimoriadne vysoká. Výskum publikovaný v roku 2009 preto dospel k záveru, že otrava olovom bola veľmi pravdepodobnou príčinou smrti a za možný zdroj označil práve potraviny z konzerv. Až po približne 135 rokoch tak vedci výrazne objasnili, čo sa mohlo počas osudnej zimy v Svenskehuset stať.

Svenskehuset však svoju históriu neskončil tragédiou. O desať rokov neskôr sa stal súčasťou prvého Medzinárodného polárneho roka, veľkého vedeckého projektu, počas ktorého vedci z viacerých krajín spoločne skúmali polárne oblasti. V rokoch 1882–1883 bol dom rozšírený a premenený na vedeckú stanicu. Počas zimy sa tu pravidelne vykonávali meteorologické a ďalšie vedecké merania.

Dnes patrí Svenskehuset medzi významné zachované historické pamiatky Špicbergov. My si tento príbeh pripomíname počas nášho BUBO zájazdu Špicbergy – nekonečný deň a ľadové medvede, keď sa plavíme cez Isfjord a mierime za neuveriteľnou arktickou prírodou a mohutnými ľadovcami.