Taíno - sú pôvodní obyvatelia karibských ostrovov naozaj vyhynutí?

Keď Krištof Kolumbus v roku 1492 objavil pre nás „Novú zem“, na ostrovoch Karibiku žili pôvodní obyvatelia Taíno. Títo „indiáni“ prišli na ostrovy Veľkých Antíl, čiže na Kubu, Hispaniolu (Haiti a Dominikánska republika), Jamajku a Portoriko a na Bahamy (Lucayanské súostrovie) zo severovýchodnej časti Južnej Ameriky, od delty rieky Orinoko, približne pred 2500 rokmi. Považujú sa za blízkych príbuzných kmeňa Arawak, pretože rozprávali rovnakou rečou. Ich kultúra sa ale vyvíjala samostatne počas mnohých storočí. Zaujímavosťou je, že slová ako kanoe, hamak, barbecue, tabak alebo hurikán, pochádzajú práve z ich jazyka.  

Ostrov Hispaniola v čase príchodu Krištofa Kolumba bola rozdelená na 5 teritórií/náčelníctiev, z ktorých každé malo svojho náčelníka alebo náčelníčku (Cacique), ktorému bola vzdávaná pocta. Zaujímavé je, že línia náčelníkov sa dedila po ženskej línii. Po smrti náčelníka, nastúpil na pozíciu syn jeho sestry. Kuba bola rozdelená na 29 náčelníctiev. Mnoho kubánskych názvov miest pochádza z jazyka pôvodných obyvateľov, ako napr. Havana, Batabanó, Camagüey, Baracoa či Bayamo. Rovnako aj názov Kuba pochádza z tohto jazyka, čo by sa dalo preložiť ako „miesto, kde je dostatok úrodnej pôdy“.

Pôvod slova Taíno je otázny. V zápiskoch Španielov sa nenašiel dôkaz, že by sa takto sami nazývali. Vraví sa, že toto slovo začali používať Španieli, ktorí tak odlišovali pôvodných obyvateľov od Karibov, ktorí boli známi kanibalizmom a bola podľa nich pomenovaná oblasť, keďže ako jediní „nevyhynuli“ a prežili kolonizáciu európskych mocností v Karibiku. Týchto obyvateľov vieme ešte stále nájsť na ostrove Dominika. „Taíno“ teda znamená v jazyku Arawak „dobrí ľudia.“

Taíno boli naozaj mierumilovní a Krištof Kolumbus ich opisuje vo svojich zápiskoch ako veľmi pohostinných a možno to prispelo k ich záhube. „Dajú všetko, čo majú, za čokoľvek, čo im ponúkneme. Vymenia veci aj za kúsky rozbitého riadu,“ poznamenal pri stretnutí s nimi na Bahamách v roku 1492. „Boli veľmi dobre stavaní, mali veľmi pekné telá a veľmi dobré tváre....Nenosia zbrane a ani ich nepoznajú....Mali by byť dobrými sluhami.“

Domorodci dokázali pestovať plodiny ako yuca, sladké zemiaky, kukurica či fazuľa. Boli to vynaliezaví ľudia. Naučili sa vyrábať kyanid z yuky, vyvinuli bojový plyn z korenia, vytvorili rozsiahlu prírodnú lekáreň. Postavili zaoceánske kanoe veľké pre viac ako 100 ľudí a hrali hry s loptou vyrobenou z gumy, z materiálu, ktorý Európania nepoznali. Živili sa aj rybolovom a lovom malých zvierat, ako hutie, korytnačky, jašterice, dážďovky a vtáky, keďže ostrovy neobývali žiadne veľké zvieratá. Našli sa aj pozostatky z ich keramiky, vedeli tkať z bavlny a vyrezávali obrazce do dreva, kameňa, mušlí, či kostí. Nevyvinuli ale písmo, preto ich jazyk zanikol.

Ostrov Hispaniola sa považuje za srdce Taíno. V čase, keď tu prišli Španieli, žilo tu že vraj približne tri milióny ľudí. V roku 1802 bolo zapísané, že na karibských ostrovoch nezostal už žiaden pôvodný obyvateľ. Je to ale naozaj tak alebo vymreli iba papierovo?

Krištof Kolumbus založil prvé mesto, La Isabela na severnom pobreží ostrova Hispaniola. Po krátkej chvíli sa vzťahy medzi domorodcami a Španielmi zhoršili. Španieli odvážali mužov z dedín na prácu do zlatých baní a na plantáže s cukrovou trstinou. To zabránilo Taínom pestovať plodiny a mnoho z nich začalo hladovať. Veľa ľudí padlo v bojoch proti kolonizátorom, niektorí radšej spáchali samovraždu ako by sa mali podmaniť. Najviac z nich ale zomrelo na európske choroby, ako kiahne či osýpky, voči ktorým nemali imunitu. Za prvé dve desaťročia približne tretina. Mnoho z nich utieklo do vnútrozemia, mimo koloniálnej kontroly.

Keďže Španieli prišli bez žien, mnoho mužov si bralo lokálne krásavice za manželky a tak vznikla nová zmiešaná populácia – mestici, ktorá s príchodom afrických otrokov v 16. storočí nadobudla kreolské črty. (mestic – miešanec Európana a pôvodného obyvateľa; kreol – neindián/miešanec/ktokoľvek, kto sa narodil v postkoloniálnej Latinskej Amerike, bez ohľadu na jeho korene).

Ešte v roku 1787 pri sčítaní obyvateľstva bolo v Portoriku nahlásených približne 2300 indiánov, v roku 1802 už ani jeden. Možno za to môže fakt, že Španieli vymazali z hlasovacích lístkov úplne kolónku „indián“. Človek si mohol vybrať len spomedzi „Hispánec/beloch, černoch alebo mulat/miešanec“. Tomuto sa vraví papierová genocída. Dnes sa kolónka „pôvodný obyvateľ“ vrátila a je mnoho ľudí, ktorí sa stotožňujú so svojimi indigénnymi koreňmi. V roku 2016 dánsky genetický vedec vytiahol vzorku DNA zo zubu kostry starej približne 1000 rokov nájdenej na Bahamách. Následne sa vykonal test DNA na 164 Portoričanoch, ktorí sa identifikovali ako indigénni, a každý jeden sa zhodoval s vytiahnutou vzorkou. Neskoršie štúdiá dokázali, že mnoho ľudí pochádzajúcich z Karibiku majú skutočne mitochondriálnu DNA: 61 % Portoričanov, 23-30 % Dominikáncov a 33 % Kubáncov. Najviac Kubáncov s črtami pôvodných obyvateľov nájdeme na východe ostrova, v oblasti okolo mesta Baracoa.   

Aj keď jazyk kmeňa Taíno sa už nezachoval, rovnako veľmi málo z ich kultúry a tradícii, črty a priateľskosť obyvateľov Karibiku môžeme pozorovať do dnešných dní.

Ostrovy Karibiku sú rajom na zemi. Spoznajte s nami tieto očarujúce krajiny počas dovolenky na Kube či počas zájazdu na Dominikánsku republiku.