Termitiská v Namíbií

Po ceste Namíbiou určite narazíte na množstvo termitísk. Čim viac na sever pôjdete, tým viac ich uvidíte. Biele, červené, hnedé podľa toho, aká pôda je zrovna v okolí. Termitiská sú relatívne veľké a majú iný tvar ako napríklad tie v Austrálií. Aká je záhada tvaru termitiska?

Termity sa živia hubami, hovorí sa im Termitomyces. Tieto špeciálne huby si však sami musia dopestovať na dreve, ktoré si naskladnia v útrobách termitiska. Na to aby sa hubám darilo, potrebujú konkrétnu vlhkosť a teplotu. Vraj je to cca 30 stupňov a 90 percentná vlhkosť. Ako však zabezpečiť takúto termoreguláciu v polopúšti, kde pečie cez 40 stupňov celzia? Odpoveďou je presne tá časť termitiska, ktorú môžeme pozorovať.

Nadzemná časť funguje ako komín, ktorý privádza a vymieňa vzduch do podzemnej časti. Ďalšia zaujímavá vlastnosť termitiska je, že funguje ako prirodzený kompas. Keď pôjdete okolo, všimnite si, že nadzemné časti sú síce akosi špicaté, ale nakláňajú sa do jednej strany. Na sever. Je to kvôli termoregulácií. Keď naň slnko páli, na južnej pologuli viac zo severu, teplo sa lepšie rozptýli. Takže nabudúce keď sa stratíte v buši, už viete ako sa budete navigovať. Alebo aspoň môžete machrovať, že viete kde je sever.

Termity pri stavbe prenášajú zem z rôznej hĺbky na povrch, čím prenášajú aj živiny. Vo všeobecnosti je pôda hlbšie výživnejšia. To sa potom prejavuje tak, že v okolí termitiska nájdete zdravé stromy alebo inú zeleň, ktorá potom priláka impaly alebo antilopy kudu, ktoré si na výživnej zeleni pochutnávajú. Kruh sa uzavrel. Vďaka aktivite malinkých termitov vznikajú možnosti na prežitie veľkých cicavcov, ktoré sú potravou pre predátory ako napríklad gepardy. Ktoré taktiež využívajú termitiská, aby sa rozhliadli do diaľky, či v okolí ďalšieho termitiska náhodou nezazrú korysť.

A mám pre vás aj tip. Keď pôjdete po B1 do Etoshe, a prejdete sídlo Omuthyia, kde inak odporúčam natankovať pred Safari, pozerajte za mestom popri ceste po pravej strane. Je tam najväčšie termitisko, aké som v Namibií videl.