Zaklínači hadov v Marakéši Na čo si dať pozor?

Na zaklínačov hadov si dávajte v Marakéši pozor! 5 dirhamov za foto! 5 dirhamov za foto s hadom, kričí mladý marocký pouličný zabávač. Takých je tu neúrekom a fotiek s hadmi už mám. Hovorím si, ale zasa za 5 dirhamov (cca 50 centov), teraz, keď je nízko slnko - dám im zarobiť. Poučený vlastnými skúsenosťami (zjednával som v Kašmíre koberce, drevený šach v Nepále z 1200 zjednám na stovku so zavretými očami, občas skúšam v Indii zábavku, či ešte stále dokážem kúpiť banán za rupiu) ale hlavne včerajšou Dušanovou príhodou (foto ani video s hadmi ešte nemal) sadám si k zaklínačovi a opakujú sa mi v hlave vlastné slová, ktoré rád rozprávam klientom v autobuse, keď popisujem atmosféru na Jamaa el Fna. Ako sa povolanie zaklínača dedí z otca na syna, ako je to ich jediný zdroj obživy. Ako pracne sa v detstve učia hada uloviť a ako jednoducho dnes hada radšej kúpia od distribútora. Ako si bezpečné držia od hada odstup, alebo ho nadopujú bylinkami, aby bol omámený. Hluchému hadovi hrajú na píšťalu, ale čo hada viac zaujíma je pohyb jej konca, alebo vibrácie zaklínačovho podupkávania nohou. Ani sa nenazdám a partička zaklínačov mi poskytuje full servis. Z nevinné pohodených prútených košíčkov, ktoré ak by na námestí zabudli by ráno spôsobili zametačovi ulíc infarkt, už vykúkajú vztýčené čierne kobry. Had má prirodzenú schopnosť pred útokom varovať. A aj tak je naučený že útok ho zväčša zabolel a jed si míňať nechce. A to patrí k tým šťastnejším, čo nemajú zašite ústa, alebo vyoperovanú sánku. Okolo krku mi visí najprv jeden, potom ďalší had. Keď Vám niekto omotá hada okolo krku pravdepodobne ho nedokážete odmietnuť tak, ako keď Vám predavač núti hodvábnu šatku. Radšej ho chytíte pekne tam, kde zaklínač poručí. Fotíme sa ako veľká rodinka. Rozmýšľam len, že keď by sa teraz s mojím foťákom chalan rozbehol preč, či opatrne najprv odložím hady, alebo sa za ním rozutekám aj s nimi. Párkrát mi zaklínač priložil aj hada na čelo, na srdce, jedného aj druhého a zaželal v hadovom mene 'good luck' mne aj celej mojej rodine. Ja som len periférne sledoval ako sa kobry na zemi už rozkukane a chvíľku bez dozoru slobodné odsúvajú od prúteného košická preč. Pozreli sme si fotky (ja som mal ruky stále zamestnané držaním plazov, ale zaklínači sú na fotoaparáty zvyknutí, s obsluhou toho môjho mal menší problém ako priemerný rodič s obsluhou mobilného telefónu svojho dieťaťa). Aj hady si prezreli fotky, dozvedel som sa že sú veľmi podarené. Tak, účelne strávený čas, prišlo to čo som čakal celý čas - čašník priniesol účet. Zaklínačovi sa rozžiarili jeho tmavé oči a vzápätí aj zhasli, keď som 500 dirhamov (50 euro) za foto a požehnanie dať odmietol. Ale zjavne bol aj na toto zvyknutý. Bol to boj, ale že sa dostaneme až tak nízko asi zvyknutý nebol (Dušanov príbeh zo včera). Keď som si potom pozeral fotografie večer na izbe uznal som, že to bol intenzívny zážitok, ktorý za to stal a ďalší rok sa nechám odfotiť znova, ale čo má pobavilo najviac - na notebooku som našiel fotografie z Maroka z minulých rokov a čuduj sa svete, tomuto zaklínačovi som dal zarobiť už nejedenkrát. Osudy sa nám stretli opäť.