V socialistickom Vietname napisat prispevok na BUBO forum nie je ziaden problem

Tesime sa na vsetko, nam je uplne jedno. Ked uz sme mali hada, mame zivotny zazitok. Jednoznacne, zjest hada, to je zazitok. Vyberiete si hada podla osobnych preferencii, natiahnu ho, dokazu ze je vitalny a zivy a ked sa Vam paci, odkyvnete a mozete si sadnut ku stolu. Po uvodnych obavach, velmi prijemne posteklenie chutovych poharikov. Este sme ale nezjedli psa (minimalne o tom nevieme). A konecne sa nasiel kufor. Vietnamci nam ho poctivo doniesli na krizovatku do centra Hanoja, aby sme nemuseli robit zachadzku z nasej trasy. Program teda fici podla harmonogramu. A ake to bolo bez kufra? Smutne. Depresivne a melancholicke. Lebo klienti si stazovali, ze im chybala domaca palenka, co tam mali. Vykompenzovali sme to ochutnavkou vietnamskej palenky. Nic moc, ale opat zazitok. V Halong Bay sme videli sme ako rozlisit pravu a nepravu perlu. Famozne. Doma pojdeme do Sheronu so sklom a zapalovacom. A pockame na reakciu. Dobre sme sa vecer najedli. V miestnej restauracii (BUBO sprievodca Vas zavedie) odporucame polozky menu 67., 69. a 93. Srandasaky. A patka je chicken soup. Chicken sweetcorn soup. Aj ryzove policka boli. Prve blato v ryzovych polickach na topankach v krajine, kde pestovanie ryze nie je len ekonomicka alfa omega, ale hadam aj synonymum nasich predstav o Vietname. Ocakavania fantasticke a doteraz (Od Hanoja po cisarske Hue) naplnene. Sme doma v Azii. Od prveho momentu – Ake bolo mile vidiet po tolkych hodinach tabulu BUBO a usmievaveho sprievodcu, dozvedel som sa pred chvilou. Kazdopadne mili usmievavi ludia, malicki, chuducki, ziadna obezita. Vzdy nas pobavia napisy vo vytahu: max. 9 ludi 600 kg :) Hor sa do sveta za poznavanim. Xin cao z Vietnamu, ktory ma v kazdom pocasi a za kazdych okolnosti svoje caro. Nech sa dalej na nas slnko usmieva, ako sa mu to darilo napriklad dnes. Foto: do školy sme doniesli charitu