Cesta tisícich kasieb Najromantickejšia cesta Maroka

Romantické Maroko so svojou cestou tisícich kasieb nám pripravilo ďalšie nádherné scenérie. Cesta medzi Ouarzazate a Erfoud patrí v Maroku medzi najkrajšie a tak sme ju nemohli vynechať ani my. Táto cesta má lichotvú prezývku „Cesta tisícich kasieb“ pretože sme neustále nachádzali hlinené oázy, rozpadnuté ksary či nádherné, staručké kasby dvíhajúce sa nad krajinou so svojimi typickými štyrmi vežičkami. V Skoure sme si vychutnali pohľad na najznámejšiu kasbu celého mesta a potom nás cesta priviedla do krásneho miesta menom Údolie ruží. Pestujú sa tu tisíce ruží, oslavujú sa tu ruže a dokonca sa volí miestna Miss Ruža. Tieto miesta sú ružami takmer posadnuté a hoci teraz v októbri sezóna nie je, všetko sa tu točí o ružiach. Užili sme si panorámu okolitej oázy, posedeli v ukrytej záhradke na káve a čaji a potom sa pozreli na to ako vyzerá slávna ružová voda. Jej vôňa má pripomínať raj a poznal ju dokonca už aj slávny lekár Avicenna. V údolí Dades sme zašli nad tým ako dokáže voda priniesť do krajin život a najkrajšie oázy sme obdivoali v mestečku Tinerhir. Miestna oáza má dokonca viac než tridsať kilometrov a rastú nad ňou tisíce ďatlových paliem. Ten pohľad musíte vidieť, preože ak o ňom len počujete, nedokážete si ani z polovice predstaviť tú krásu. Neďaleký kaňon Todra patrí medzi TOP prírodné zaujímavosti Maroka a tak sme sa ním prešli aj my. Boli sme tu takmer sami. Pokoj a ticho sa odrážal od vysokých skál a pod nimi si len bez slova tečie chladná riečka. Na obed sme ochutnávali ďalšie tadžiny a tentokrát to vyhral kofte tadžín s malými mäsovými guľočkami a volským okom. Marocká kuchyňa je tak jednoduchá a pritom tak neskutočne dobrá. Zapíjame si berberskou whiskey alebo teda mätovým čajom, ktorého sme vypili už na desiatky pohárikov. Okolo nás sa rozprestrela hamada, kamenistá púšť, ktorá nás privedie až do púštneho mesta Erfoud. Je bránou do Sahary a do sveta rozprávkových zlatých dún. Nad krajinou sa dvihol vietor a dokonca sme sa na chvíľku ocitli v prachovom víre, kedy pár sekúnd prach všetko zastrel a nastala jemná tma. Človek tu pochopí silu púšte. Zrnká piesku poletovali všade a keď sme vystúpili z nášho mikrobusu, pichali do tváre. Aj napriek tomu sme si pozreli ako tu získavajú zo starobylých chetár vodu a ukázali sme aj to aká je táto krajina bohatá na skameneliny. Kým u nás sa ťažko hľadajú, tu ich môžete naberať bagrom. Videli sme ich stovky či tisíce a na púšti si nazbierame vlastné. V Erfoude sme sa ešte podvečer prešli mestom, aby sme zaparkovali v miestnom lokále na výborné crepes so syrom či čokoládou. Už sa tešíme na náš saharský deň