Zelený pochod

Dňa 6. novembra po zjazde z diaľnice pred mestom Marakéš nás až do samotného centra popri ceste lemovalo množstvo marockých vlajok upevnených na svetelných stĺpoch. V tento deň si Maročania pripomínajú dlhodobý spor o Západnú Saharu ako jeden z najväčších geopolitických problémov v týchto končinách.

Počas dňa osláv môžeme v meste vidieť rôzne podujatia, napr. vojenské prehliadky a ceremónie. Táto historická udalosť známa ako Zelený pochod (Green March) sa konala 6. novembra 1975, vďaka čomu si Maroko zabezpečilo územnú jednotu.

Približne tridsaťpäť tisíc Maročanov oblečených v zelených farbách, symbol islamu, sa snažili poukázať na náboženskú oddanosť. Združovali sa pri meste Tarfaya v južnom Maroku, až kým nedostali signál od kráľa Hassana II. vydať sa smerom do Západnej Sahary do oblasti Sakia el Hamra.

Keď sa dostali do tesnej blízkosti k Španielom, španielske jednotky dostali rozkaz neútočiť, aby sa predišlo krvavej vojne. Preto aj pred príchodom Zeleného pochodu Španieli vyčistili niektoré zamínované oblasti. V tom čase, kam smeroval Zelený pochod, územie Západnej Sahary bolo španielskou kolóniou.

Cieľom Zeleného pochodu bolo prinútiť Španielov odovzdať spornú autonómnu provinciu Maroku. Celý pochod sa mal niesť ako nevojenská akcia na vytvorenie politického tlaku na Španielsko. Priami účastníci pochodu niesli len marocké vlajky, korán a transparenty bez úmyslu vojenského zbrojenia.

Už v roku 1965 OSN predpísala Španielsku, aby zorganizovalo referendum o budúcnosti Španielskej Sahary, lenže Španielsko toto referendum nezorganizovalo, pretože podľahlo tlaku Maroka a Mauritánie. V roku 1975 ale Španieli podpísali Madridské dohody, čím sa vzdali územia v prospech Maroka, Mauritánie.

Toto rozhodnutie vyvolalo medzi nimi vojensko-politické konflikty, ktoré pokračovali aj po skončení španielskej prítomnosti. Maroko nakoniec získalo kontrolu nad väčšinou územia bývalej španielskej Sahary, ktoré si drží dodnes. Dnes je toto územie známe ako Západná Sahara a je plnoprávnym členom Africkej únie, ktoré akceptuje okolo 45 štátov sveta. Štáty ako USA, Kanada, Rusko a niektoré štáty EÚ zostávajú neutrálne.