4 druhy žiráf

Vedeli by ste si predstaviť svet bez žiráf? Fascinujúce tvory, ktoré vyzerajú, akoby nepatrili do nášho sveta. Dlhý krk, ktorý ich výrazne odlišuje aj od ich najbližšie príbuznej okapie, vznikol ako nástroj súbojov samcov a predlžoval sa až do tej najideálnejšej dĺžky na špecifický spôsob boja o samice. O žirafách sa už dlhšiu dobu viedli spory, či všetky sú len poddruhmi, miestnymi formami jedného druhu, alebo či je tento rod tvorený viacerými druhmi a poddruhmi. Od roku 2025 sú však odborníkmi rozoznané štyri druhy s viacerými poddruhmi, čo sa stalo od prvého zoologického zaradenia žiráf v roku 1758. Medzinárodná organizácia IUCN SSC Giraffe and Okapi Specialist Group ich zadelilo nasledovne:

Žirafa masajská (Giraffa tippelskirchi) – jedna z najľahšie rozoznateľných žiráf vďaka svojim škvrnám, ktoré sú v tvare obláčika, či až hviezdy s výrazne zubatým okrajom. Tvorí dva poddruhy - G. t. tippelskirchi, ktorá sa vyskytuje v Keni a Tanzánii a G. t. thornicrofti, ktorá žije výhradne v údolí Luangwa v Zambii a jej populácia sa drží na úrovni približne 550 jedincov. Kensko-tanzánsky poddruh majú naši klienti možnosť vidieť v parkoch a rezerváciách na safari v týchto dvoch krajinách. Odhadovaný stav tohto druhu k roku 2025 je cca 44 tisíc a populácia je stabilná.

Žirafa severná (Giraffa camelopardalis) – najrozmanitejšie sfarbený druh. Každý poddruh je akoby ovplyvnený tým susedným a škvrny smerom na východ sa blížia vzhľadom k sieťovanej a na juh k masajskej. Delí sa na tri poddruhy. Kordofánska (G. c. antiquorum) žije na území Čadu, Stredoafrickej republiky, Kamerunu a severu Demokratickej republiky Kongo. Núbijská (G. c. camelopardalis) sa delí ešte na dva významné ekotypy: samotnú núbijskú a Rotschildovu. Posledná menovaná má typicky 5 rohov a biele „ponožky“. Je najväčšou zo všetkých a aj najčastejšie chovanou v zajatí, i keď pôvodný fenotyp sa podľa prieskumov nachádza už iba v ZOO Al Ain v Spojených arabských emirátoch. V prírode sa vyskytuje len v Keni a Ugande na malých územiach a populácia sa drží na úrovni okolo 1 400 jedincov. Môžete ich vidieť na našich zájazdoch do Ugandy, smerujúcich do národného parku Murchison Falls. Najohrozenejší je západoafrický poddruh G. c. peralta z juhozápadného Nigeru, kde ostalo posledných približne 400 kusov.

Žirafa sieťovaná (Giraffa reticulata) – ako jediná nevytvára (zatiaľ) žiadne poddruhy. Vyskytuje sa na území severnej Kene, kde ich BUBO klienti môžu vidieť v národnom parku Samburu na našom zájazde Keňa - najlepšie národné parky, kde sú jedným z hlavných ťahákov parku. Ďalej ich nájdeme v južnej Etiópii a Somálsku. Ich škvrny sú najzreteľnejšie oddelené a úzke biele pásiky tvoria nádherné sieťovanie, odkiaľ dostali aj svoje meno. Vo voľnej prírode ich žije odhadom 20 900 a v ZOO po celom svete 450. Dobrá správa je, že populácia ma rastúcu tendenciu.

Žirafa južná (Giraffa giraffa) – „obyčajná“ žirafa s veľkými hnedými škvrnami v podobe blokov so zoseknutými okrajmi, ktoré vytvárajú tvary trojuholníkov či lichobežníkov. Juhoafrický poddruh (G. g. giraffa), známy aj ako kapský, žije v Juhoafrickej republike, južnej Botswane a Mozambiku. Pokiaľ sa s BUBO vydáte do Krugerovho parku, tento poddruh tu budete stretávať. Druhým je žirafa angolská (G. g. angolensis), ktorá je výrazne bledšia ako ostatné poddruhy. Vyskytuje sa v západnej Botswane a Zambii, v Angole a západnom Zimbabwe. Populácia v Namíbii sa sústreďuje na púšť Namib a do národného parku Etosha, kde ich aj mi pozorujeme na zájazdoch do Namíbie. Tento druh je najpočetnejší a jej populácie číta takmer 69 000 jedincov a s rastúcou tendenciou.

Aj z tohto porovnania je vidieť, že žirafia populácia má stúpajúci trend, i keď oproti historickým počtom je veľmi nízky. Len pre porovnanie – jedna žirafa pripadá na troch slonov žijúcich vo voľnej prírode. Tieto zvieratá si určite zaslúžia pozornosť a dômyselnú ochranu. Lebo svet bez žiráf by nebol kompletný.

Viac o Afrike sa dočítate aj v našom blogu Afrika - najlepšie zážitky z Afriky.