Hoan Kiem - kde sa najesť

Prvý deň nášho zájazdu Vietnam, Kambodža sme začali v meste Hanoi. Večerné prechádzky starým mestom s názvom Hoan Kiem prinášajú omnoho viac ako čakáme - je piatok, pár hlavných ulíc centra uzatvorila miestna polícia a z klasickej chaotickej, neustále trúbiacej motocyklovej premávky sa okolo 19:00 razom stáva miestny trh s predajnými stánkami všetkého druhu. O lokálnom street food, alebo po slovensky “jedle na ulici” nehovoriac. Je však miestnym pravidlom, že všetky podniky na ulici by sa mali zatvárať o polnoci. Hanojská polícia autami prechádza uličkami a miestnych podnikateľov napomína osobne, jedného za druhým. Nikomu sa totiž zatvárať nechce - Vietnamci ulicou žijú a cítiť to na každom kroku. Od piva vyhnali aj nás. Žalúdok si ale pýtal niečo pod zub pred spaním, my však v uličkách starého mesta sledujeme už len lokálnych Vietnamcov, sediacich na tradičných, farebne plastových stoličkách “detskej” veľkosti spoločne večerať, po ich celodenných šichtách. Nebolo by to BUBO, keby sa s nočným hladom len tak uspokojilo! Zachádzame do bočnej uličky neďaleko nášho hotela Skylark a vidíme prázdne plastové stolíky. Vietnamci ich popri večeri ešte nestihli upratať. Spomaľujeme chôdzu, vidíme jedinečnú šancu, ako naplniť naše hladné žalúdky a zároveň uspokojiť naše chuťové bunky. Pribieha k nám miestny pán s jedálnym menu v ruke. Ukazuje, čo si máme dať. Názov Fried Beef neznie úplne lákavo, ale dlho neváhame, dávame si povedať. Po pár minútach nám postupne prinášajú malú keramickú misku pre každého - prázdnu. Potom sójovú omáčku v jednej miske, limetkový dip s chilli v miskách pre každého. Margarín v dózičke. Celý tanier surového hovädzieho mäsa, na ňom naukladaná, posekaná zelenina v podobe cibule, paradajok a jarnej cibuľky. Ananás, drobné hubičky. Vzápätí prinášajú obrovský horák s panvicou a alobalom na ňom. “Čo s tým mám robiť?” hovorím si. Zrazu panvica začne syčať a my vieme, že si na panvicu musíme naukladať všetko surové zo susediaceho taniera. Pochúťka ako nikdy, sami si pripravíte kvalitné jedlo na “variči”, dopečené podľa vlastnej chuti a kombinácií. Pomedzi to nám občas vypínajú svetlo nad hlavami a po celej ulici.. Možno preto, aby ich miestna polícia neodchytila kvôli obsluhovaniu po polnoci. Ako sa hovorí, na dobré sa čaká - trávime tam vyše hodiny opekaním miestneho jedla a následným vychutnávaním vietnamského gurmánskeho luxusu. Pri pohľade na domácich, ktorí hadicou čistia riady z celého dňa, napokon, odchádzame viac než spokojní. Quán bò nướng; ďakujem, chutilo.