Ako sa stavali pyramídy v Gíze

Vedci objavili dlho zasypané rameno rieky Níl, ktorá kedysi tiekla popri viac ako 30 pyramídach v Egypte, čím potenciálne odhalili záhadu, ako starí Egypťania prepravovali masívne kamenné bloky používané na stavbu týchto monumentov.

Archeológovia predpokladali, že starí Egypťania využívali neďalekú vodnú cestu na prepravu obrovského stavebného materiálu pre pyramídy. Presná poloha, veľkosť, tvar a blízkosť tejto vodnej cesty k miestam pyramíd však boli doteraz neznáme.

Toto riečne rameno s názvom Ahramatské rameno – odvodené z arabského slova „Ahramat” pre pyramídy – sa tiahlo približne 64 kilometrov a bolo široké 200 až 700 metrov, bol hlboký 2 až 8 metrov. Spájalo 31 pyramíd, ktoré boli postavené pred 4 700 až 3 700 rokmi. Novoobjavená vetva prechádzala okolo hlavného mesta starovekého Egypta Memphis a prechádzala okolo Veľkej pyramídy v Gíze, jediného zachovaného divu starovekého sveta, ako aj pyramíd ďalších panovníkov Starej ríše. Tento nález vrhá svetlo na vysokú koncentráciu pyramíd v tejto oblasti dnešnej pustej časti saharskej púšte.

Medzinárodný tím výskumníkov pomocou radarových satelitných snímok zmapoval vetvu Ahramat. Radarová technológia poskytla jedinečnú schopnosť preniknúť cez pieskový povrch a odhaliť skryté prvky, ako sú pochované rieky a staroveké štruktúry. Terénne prieskumy a jadrá sedimentov potvrdili prítomnosť tejto vetvy rieky, ktorá sa nachádzala 2,5 až 10 km západne od súčasného toku Nílu a naznačuje funkčnú vodnú cestu veľkého významu.

V dôsledku geologickej aktivity a naviateho piesku zo Západnej púšte sa Ahramatská vetva začala presúvať smerom na východ a začala sa zanášať asi od roku 2000 pred n.l.. Kedysi mocná rieka sa postupne zasypávala pieskom, približne pred 4200 rokmi počas veľkého sucha. Pyramídy v Gíze, ktoré sa nachádzajú približne kilometer od brehov rieky, mali „slávnostné vyvýšené chodníky“ siahajúce až k údolným chrámom, ktoré slúžili ako prístavy, čo naznačuje kľúčovú úlohu rieky pri preprave stavebného materiálu a robotníkov. Starí Egypťania používali túto vetvu ako diaľnicu, dostatočne veľkú na lodnú dopravu v oboch smeroch.

Ako stavali starovekí Egypťania takéto obrovské stavby bolo dlho záhadou, preprava ťažkých materiálov splavovaním po rieke bola oveľa jednoduchšia ako pozemná doprava.

Meniaci sa kurz a objem rieky v priebehu času by mohli vysvetliť rôzne polohy pyramíd, čím sa vysvetľuje zložitý vzťah medzi geografiou, klímou, životným prostredím a ľudským správaním. Starovekí Egypťania dokázali skrotiť silu prírody a vytvorili tú najúchvatnejšiu a najúžasnejšiu nadčasovú civilizáciu, ktorej pamiatky sa nám zachovali dodnes.

Fascinujúca rieka Níl a pyramídy sú len zlomkom zo zaujímavstí, ktoré návštevníkov Egypta čakajú. Prečítajte si náš blog 10 zážitkov alebo prečo navštíviť Egypt.