Ako urobiť dobrodružným aj najnudnejší let?

Ľ

Ľuboš Fellner

“Pfuj” zahlási Miška keď sa napije mojej kávy. Doniesol som ju v auguste z Východného Timoru a je to môj poklad. Túto kávu, prírodný mix medzi arabikou a robustou, totižto nemá u nás nikto, nedá sa kúpiť. Indonézske kávy získavajú v dnešnom svete slušné uznanie, Timor má na pestovaie tejto plodiny ideálne podmienky… no vidíte výsledok. “Pfuj” povedal na tú kávu doteraz každý. Inak to vysvetlím. Chutí iba mne. Tá exotičnosť, exkluzivita a výrazná chuť u mňa prekonajú všetky negatívne pocity. Takýto som a takto vyzerajú aj moje cesty. Myslím si, že pre väčšinu ľudí musia byť hnusné ako káva z Timoru. Páčia sa iba mne, pre mňa sú to tie najväčšie originálne zážitky. Vytesním tie negatívne a všímam si iba plusy. Ach jaj.Tohoročné expedícíe sa mi náhodne podarili. Silvester na Jost Van Dyke a plavba katamaranom na Anegada vyšla. Hornov mys bol super. Veľká noc na Golgote s Hebronom a výstupom na Jebel Harun bola parádna partia. Posledný raj (džungla Gabonu) lepší ako super. Bali s Východným Timorom a najlepším šnorchlovaním na svete (najväčšia diverzita) pecka. Lovci ľudožrútov aj tí scestovaní (nad 150 krajín)_ hodotili ako jednu zo svojich najlepších ciest. Doslova hovorili, že bola najlepšia. No teraz neviem, neviem. Je deň odletu na expedíciu Orlí lovci. Mám trému. Tak ako pred každou expedíciou. Domyslel som to? Nezabudol som na nič kardinálne? Partner sa nám už 4 dni neozval. Nezlakol sa a nezabalil to? V Ullaanbaatare vraj nasnežilo. Viem, že ide o najchladnejšie hlavné mesto sveta, no začiatkom septembra by malo byť ešte teplo. Olgi je o 700 metrov vyššie a odtiaľ vyrážame vysoko do hôr Altaja. Ustojíme tu ukrutnú zimu?Na expedície zásadne už roky neberiem ženy. Z evolučného hľadiska sú ženy tie, ktoré investujú viac do výchovy potomkov, čiže rizikové správanie by bolo oveľa nákladnejšie, ak by si ublížili. Muži si môžu dovoliť viac riskovať. Ja na týchto cestách riskujem. Bez risku niet top zážitku. A ja mám na Orlích lovcoch teraz viac žien než mužov. Pritom ide o fyzicky veľmi náročný zájazd. Mongolsko je takou klasickou krajinou, no ja si to robím zložitejším, ľutujem sám seba. No opäť (ako tri baby na Lovcoch ľudožrútov) nechcem to zakríknuť, no tie baby opäť vyzerajú super. Energické, vtipné s nadhľadom a väčšina zdá sa ma aj dobrú výstroj.Prechádzam pasovou kontrolou, boarding práve začal, odlietame o 40 minút. Trošku meškám, zasekol som sa v biznis lounge. Pasováčka pozerá do počítača a pozerá, zavolá kolegu a do prdele už viem, že mám opäť problém. A viem hneď aj aký. “Váš pas je kradnutý” oznámi mi to čo už viem, že príde. Táto príhoda sa dá nazvať aj “ako spraviť akúkoľvek cestu dobrodružnou?” Zatvárim sa na svetého, gúľam očami ako Mr. Been. “Nemôžeme vás pustiť, musíte ísť na Slovensko vybaviť si nový pas” Toto nie je vôbec dobrá správa, 10 ľudí ma čaká pred odletovou bránou D 21, uff nemám moc času. Dám zavolať supervisora a je to sympatický policajt, ktorý príde do 2 minút. Pozerá do pasu, do počítača, potom sem – tam flochne na mňa a potom zoberie od starej pasováčky môj pas “nasledujte ma” zahlási. Vybehneme o poschodie vyššie do zadného traktu, usadí ma vo veľkej policajnej miestnosti, na stenách portréty hľadaných osôb. “Kde pracujete?” a ja vytiahnem občiansky preukaz a používam fintu ako všade “som lekár” narážajúc na moju prvú profesiu. “nemáte to nikde napísané” a naozaj ani v pase a ani v občianskom preukaze to nie je. No mám vodičák a tam to je “MUDr. Fellner”–a chvalabohu, lebo toto zabralo a policajtovo správanie dovtedy odmerané sa zmenilo. 6 rokov štúdia na LFUK a následne atestácia na Kramároch sa mi vyplácajú. “Vykradli mi autom zobrali tašku a ja som si myslel, že v tej taške bol aj môj pas, nahlásil som to na políciu. Následne som pas našiel” Vysvetlujem príbeh a to, že pas nie je kradnutý a je to môj pôvodný pas. Mám v ňom víza do Ruska aj Mongolska. Keď tak veľa cestujem, tak som ho počas mojej expedície Lovci ľudožrútov nechal v Base campe aby mi víza vybavili. Do odletu je menej než pol hodinka. “Viem teraz zavolať na políciu a nahlásiť tam to, že som pas našiel”, hovorím. “To sa nedá, musíte byť osobne prítomný” Som s časom riadn etesne, začína mi byť horúco. Rozmýšľam ako z toho von. Keď mi tento pas zrekvírujú tak mám druhý, vždy so sebou nosím viac pasov a prejdem cez druhého pasováka. No skončím v Rusku, lebo nebudem mať víza. No ano toto nie je bohvieaká výhliadka. “Keď sa vrátim, tak to dám do poriadku. Sme skupina 11 osôb” pokračujem a snažím sa tváriť pokojne. Šéf policajt klepe čosi do počítača, opýta sa ma na zopár bodov a ja podpíšem papier. “Poď za mnou!” prevedie ma zadným vchodom cez pasové a ja následne bežím ku gatu. Som posledný, ale nechali ma prejsť. Vbehnem do lietadla a letííím. V Moskve to budem riešiť opäť. Mongolsko je už ďaleko tam záznamy mať nebudú, no Moskva je ešte problémik a s ruskými policajtami sa dá dohodnúť ťažko. V Moskve nechám pred sebou väčšinu našich a všetci majú to isté, tú istú letenku, palubenku, tie isté víza, rovnaké pasy, všetko je OK a potom idem ja z tej istej partie a nikto si nič nevšimne a som opäť ďalej. Z nudného bežného letu do Ulaanbaataru mám nakoniec slušný zážitok.Foto: videli ste v menu namiesto coca coly, pivo? Vitajte na letisku Šeremetevo.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Mongolsko

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu