Jurta v Mongolsku Život v kazašskej jurte

Kde bolelo tam bolelo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa vodka liala a piesok mrzol, boli 3 jurty. V jednej sme mali kuchyňu a v dvoch sme bývali. Kadilo sa kde len chceš, ale neodporúča sa ísť za najbližší strom lebo to je 3 týždne peši a ak sa vyberieš na západ a juh, tak 3 mesiace. Keď prídem domov pobozkám svoju teplú záchodovú misu. “Óoo ospravedlňujem sa, že som si ťa doteraz nevážil” Starší brat Bauirjan má väčšiu jurtu kde aj večeriame a mladší Talgat má malú kde spí naše auto. Jurty sú uložené pod zasneženým svahom kúsok od rieky. Vedľa júrt je zaparkované staručké nákladné auto Zyl. Pred jurtami sa tmolia nádherné huňaté psy s najbelšími zubami. Dali sme psovi salámu a odmietol, evidentne je zvyknutý na čisté mäso. A je tu malá baktrijská ťavička, ktorá je akýmsi domácim miláčikom, No a potom rozsiahle stáda kôz a ovcí, ktoré prespia schúlené k sebe pred jurtami a ráno sa vyberú na pašu v okolí. Ideme chytať ryby, na blyskáč a Tanka chytí celkom slušnú. Kazašské jurty sú omnoho vyššie než Mongolské, vo vnútri sú iné ornamenty, dvere sa mi zdajú trošku vyššie, neudrel som si hlavu ani raz. Túto obrovskú jurtu postavia za hodinku, nech za dve, je to proste rýchlo ak je dosť ľudí. Po vstupe vpravo je kuchyňa, za ňou je akási chladnička, visí tam mnoho mäsa, odkladajú syry, smrdká to. Potom je spálňa, vpravo spávajú starí rodičia, mladomanželia na ľavej strane jurty. Spálňu sme nazvali bábkové divadlo. Je to jedna úzka posteľ, kde sa intímčo zabezpečí zastretím červeno, zeleno, zlatých gýčových zácloniek. Do vedľajšej jurty prišla o polnoci návšteva a kam ju dať? No ten chlap skočil k mladomanželom do postele. Bolo strašne teplo a ja som dal svoj ťaví spacák šoférom, že ho nebudem potrebovať. Elka sa trošku divila. No a ja som sa divil od druhej do štvrtej ráno, kedy som sa nevedel zohriať. Bola ukrutná zima, oni zakúria večer na 40 stupňov a potom nechajú teplotu padnúť pod nulu. “Nezaplatili účet za plyn” robili sme si ráno srandu cez zmrznuté ústa. Ďalšie noci v jurte sme takúto chybu neurobili a vyšpičkovali sme to tak, že to bolo úžasné spanie. Naučil som sa otvárať stredný -strešný poklop, kadiaľ ľahko vyženiete dym von a potom ho zavrieť a máte hneď teplo. Naučil som sa sekať drevo kazašským spôsobom a bloky čierneho uhlia. Kúril už Jožo. Kúrili sme aj jačím trusom a nesmrdelo to, no potom sme prešli čisto na turistické drevo a uhlie, ktoré horeli lepšie. Základ je poriadne sa zabaliť do spacáku a samozrejme v jurte spíme v termoprádle a hrubých ponožkách, to je jasné. Ráno si obliekame veci nasiaknuté dymom, “uhh toto je ešte také semičisté” zahlási elegantná Stella. Raňajky si dávam s domácimi, u lenivého Talgata. Sedí a manželka obsluhuje. Červený syr, kurd (tvrdý syr), kajmak (mliečny syr), slané maslo a kazašský čaj – s mliekom a soľou a pampúšik namiesto chleba. Miestna voda z ľadovca nemá minerály a vy ich takto v slanom masle a čaji do seba dostanete. Vodu teraz z rieky nevieme dostať, rieka v noci zamrzla. Domáce raňajky sa moc nedajú jesť, tvrdý syr môžete maximálne cmúľať, je to otrasné. Blahorečím našu kuchárku, ktorú si vezieme celý čas so sebou. Život v jurte v Altaji je tvrdý. Niet tu vodovodu, niet tu wifi, nie je tu žiaden mobilný signál, nie je tu elektrina, nie je tu chladnička. A však načo. Pivo pijeme pri izbovej teplote 0 stupňov. Nie je tu žiadna zástrčka a tak nemáte kde nabiť mobil, batérie do fotoaparátu, ja nabíjam aj hodinky, čelovku či laptop. Smola. Mnohých bolí chrbát, buď z toho natriasania v aute alebo z toho ak si v jurte ľahnú nie na našu expedičnú posteľ ale na váľandu, ktorú tu majú domorodci a ktorá je ukrutne tvrdá a šikmá.   Nie je tu posteľ Nie je tu záchod Nie je tu sprcha Nie je tu vodovod Nie je tu zástrčka Nie je tu wi fi   Ešte raz si toto prečítajte a predstavte si to 10 dní. Prvý deň je to dobrodružstvo, druhý deň je to sranda, tretí to začína byť pakáreň a potom je to tvrdé. Je to ako beh na 10 km v porovnaní s 20dsiatkou, tridsiatkou a teraz máme 100vku. To už nedá úplne každý. No my to dávame! Fakt super partia. Tu totižto nejde o fyzickú námahu ale psychickú. Myslíte si že preháňam aby som bol zaujímavý? Kto ma pozná a číta moje príspevky vie, že každé slovo je Pravda. Poslednú noc čo sme v jurte spali, pred odchodom do Ruska, bola vonku taká zima, že malá ťavička zmrzla. Asi o tretej ráno sme počuli brechanie, také divné a potom nič. A ráno o 6.00 sme zobrali ťavičku dovnútra jurty, k peci, domáci jej dávali vodičku, ľahli si na ňu a zohrievali ju vlastným telom. No bolo už neskoro. Malá baktrijská ťava poslednú noc zamrzla. Kde bolelo tam bolelo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa vodka liala a piesok mrzol, boli 3 jurty. V jednej sme mali kuchyňu a v dvoch sme bývali. Kadilo sa kde len chceš a pivo sa pilo pri izbovej teplote 0 stupňov. No všetci sme prežili v zdraví a teraz sme ešte posilnení a ešte zdravší !! Volá sa to “jurtoterapia” a dostane to z vás všetko. Človek sa vyfarbí a partia sa utuží. Neboli to tie luxusné turistické jurtičky, ale ten pravý život v zasnežených horách. Zazvonil zvonec a drsnej rozprávke je koniec.   Foto: Aikorkem, žena staršieho brata Bauirjana, umýva v zelenj umelohmotnej vaničke svoje mladšie deťa. Huňaté psy s nádhernými zubami sú tu všade. Sú prítulné, priateľské, majú radi ľudí. Jarka vychádza z jurty, kde bude večer spať. Je september, ale ukrutná zima.