Cez mongolskú step | Zážitky BUBO

V národnom parku Terelj sme mali nádherné počasie. Najskôr sme zdolali zopár skál nad naším jurtovym táborom a po obede sme išli pozrieť domácich polonomadov. Ešte stále sa 2-3 krát do roku sťahujú za lepšími pastvinami. Hneď nás privítali zo slovami: "Chcete vidieť 10 dňové teliatko?". Nádherné stvorenie s dlhánskymi mihalnicami ležalo v tieni a nechalo sa nám poškrabkať. Neskôr sme v ich jurte ochutnali domáci jogurt, smotanu a syr. Všetko bez akejkoľvek chemickej úpravy. Vynikajúce!!!!! No a aké boli kone? Kým som upokojil toho svojho, skupinka na mňa začala vrhať zvláštne nedôverčivé pohľady. "Však si vravel že budú malé :-)" Ale nakoniec sa odvážili skoro všetci a vrátili až po 3 hodinovej túre. Naši mongolsky sprievodcovia zo zeme v plnom cvale dvíhali šiltovky a zacválali sme si aj my. Ja som svojho tátoša prehnal statočné po stepy. Cválali sme o preteky s vetrom a musím povedať že aj on mňa lebo ešte stále cítim nohy. :-)) Na druhy deň sme sa vyšplhali ku horskému kláštoru a večer sme ešte stihli aj mongolsky šašlík, ktorý sme zapili airagom pri tom ako sme počúvali súkromný koncert mongolskej kapely. Hralo sa na Moronchor a spievalo sa Humi. Že čo to je? Nuž to sa vysvetliť nedá, len počuť ale je to uuzasne a hlavne, keď je to cele v obrovskej jurte. Ísť do Mongolska sa oplatí hlavne kvôli úžasným ľuďom, dobrosrdečným otvoreným a neskazeným davmi turistov. Z tlčúceho srdca najväčšieho kontinentu..