Baalbek, Libanon - chrám pri ktorom sú aj bohovia malí Baalbek

Mnohé pamiatky sú také, že ich musíte vidieť, veď keď ste už tu, tak sa to patrí. Baalbek je z inej kasty. Z kasty Petry, Angkoru či Machu Picchu, aténskej Akropoly. Aj keď ste veľa videli, tak vás prekvapí. “Prečo som sem nešiel skôr? Prečo sa o Baalbeku nehovorí viac?” poviete si. Libanonci sa smejú. “Svetové média patria židom a tí o nás nič dobré nenapíšu. Krása Baalbeku sa nedá schovať a svet sa to postupne dozvie. No preto všade píšu, že je tu aspoň nebezpečne, že hrozia útoky teroristov. No to je blbosť, jedine ak izraelskí teroristi..” smejú sa domáci na dobrom vtipe. No ja musím povedať, že Baalbek v dnešnej dobe nie je pre každého. Cestou z Bejrútu, ktorá trvá 2hodiny, prechádzam asi 10 vojenskými a policajnými kontrolami. Nikde nás nezastavia, pozdravíme sabah alchír صباح الخير – dobré ráno (aj keď je už okolo obeda) a policajt s prstom na spúšti samopalu kývne hlavou, aby sme pokračovali. “Najväčším nebezpečenstvom na celej ceste je billboard troch polonahých dievčat” pozn. autora: ide o reklamu na spodnú bielizeň“ Mnoho šoférov na ceste dole sa zapozerá a zabudnú zabrzdiť..” smeje sa taxikár Nasser. Jeho otec mal troch synov. Prvého nazval Gamal, druhého Abdel a tretieho Nasser. “Môj otec musel bývalého egyptského prezidenta milovať” Zdá sa, že nielen on, veď Nasserovu sochu či podobizeň vidím v Bejrúte často. Z Bejrútu stúpame do hôr, zákrutami stále hore a hore. Krajina sa mení “je tam nádherne však” chcú počuť Libanonci, keď som povedal kde som bol. No je. Nádhera je, že keď ste hore, už je to rovina a frčíme rýchlejšie. Po ceste do kopca sú desiatky obrovských reštaurácií, kam chodia Bejrútčania hodovať cez víkendy. Pijú arak a jedia desiatky jedál, jedno za druhým. Všetko je čerstvé, z údolia Bikáa a keď je to z Bikáa, tak to chutí lepšie. Bikáa je značkou tisíce rokov. Tadiaľto chodili karavány z Mezopotámie k Stredomoriu. Na najvyššom bode údolia, 85km od Bejrútu postavili Feničania svoj chrám. Zasvätilo ho bohovi Baalovi. Tomu istému, ktorého vyznávali v Palmýre /Sýria/. Baalbek nielenže leží na najvyššom mieste, ale práve odtiaľto tečú rieky a dajú sa kontrolovať. Ide o strategické miesto. Aj dnes je Baalbek prekvapujúco veľké mesto, centrum údolia Bikáaa a centrum Hezbbolahu. Keď prišli Rimania, tak na mieste Fenického chrámu postavili svoj chrám zasvätený Jupiterovi. Baalbek začali Rimania stavať v prvom storočí pred naším letopočtom, no Jupiterov chrám až za cisára Nera začiatkom 1. storočia. A evidentne toto bolo pre nich dôležité miesto, kde sa chceli ukázať, lebo postavili najväčší chrám aký kedy Rím postavil. Rímske chrámy okrem Talianska nájdete napríklad v Líbyi, Maroku, Arménsku, Sýrii, Francúzsku, Jordánsku. No toto je ako keby iná liga. Chrám je väčší, stĺpy sú vyššie, všetko je mohutnejšie. Feničania vybrali najkrajšie miesto a Rimania vytvorili div sveta. Z Jupiterovho chrámu ostalo iba 6 stĺpov. Najzachovalejší je Bakchusov chrám, ten je omnoho menší než bol Jupiterov, no aj tak je väčší než Parthenon v Aténach. Baalbek je ohromný, ohromujúci. Som nadšený!