Šport v Libanone, Bejrút

V hoteli máme maličké fitko, bežiaci pás nefunguje. Je to lepšie než pred 20 rokmi, no do arabských krajín ranné behanie a zdravý životný štýl prichádzajú pomalšie, povzdychnem si. Hotel na to aby predal nepotrebuje kvalitné fitnescentrum. Idem do iného fitnescentra tu v blízkosti, ktoré mi bolo odporučené ako najlepšie. Vstup stojí 150 USD/mesačne. Keď sa idem v mužskej šatni osprchovať, tak vidím, že sa všetci chlapi sprchujú v spodnej bielizni. Nikto tu nie je nahý. Ďalšie dva razy idem bežať už von. Zbehnem dolu kopcom na korníš a tam, čuduj sa svete, bežia všetci, respektíve sa prechádzajú. Začínam od najluxusnejšieho hotela mesta, od hotela Phoenicia, a bežím až k dvom skalám, ktoré sú známe ako holubičie skaly Raouche. Ľudia džogujú, hrajú loptové hry, rybárčia, prechádzajú sa. Bejrút mi pripomína pohodou Sýriu v 90 rokoch minulého storočia. Všetci sú milí. To čo v Dubaji nikdy nenájdete, tú prirodzenú milotu, ľudskosť. V Dubaji sa na vás nikto neusmeje, určite žiaden arab. Tu je to presne naopak. Ste vítaní, ste nositeľom dobrých správ. Turista = situácia sa lepší. Turista = nádej. Väčšinou to zažívam v omnoho odľahlejších destináciách. Libanon je blízko a keď si chcete vyskúšať cesty, ktoré mám rád, tak sem teraz skočte. Dňa 11.11. sa pobeží v Bejrúte maratón. Všade nájdete billboardy, reklamu, každá firma je hrdá, že môže zdraviu prospešné podujatie sponzorovať. Počasie bude vtedy príjemné. Lyžovať sa ešte asi nebude dať, to až o mesiac neskôr…