Kto sú maroniti? Pôvodná libanonská cirkev

Už ste niekedy počuli o maronitskej cirkvi? Ak áno, tak skladám pomyselný klobúk pred vašimi vedomosťami a prehľadom. Táto špeciálna kresťanská cirkev nie je v Európe ani v Ázii rozšírená – mohli by sme napísať, že je do veľkej miery obmedzená na územie Libanonu, kde má ako kultúrny, tak aj politický vplyv. Ako vznikla a prečo sa udržala práve v Libanone? Na začiatku hnutia bol jediný muž – svätý Maron, mních, ktorý žil a pôsobil na prelome 3. a 4. storočia na území dnešnej Sýrie. Do Libanonu sa dostalo jeho učenie najmä vďaka jeho nasledovníkovi Abrahámovi z Cyrrhu, ktorý videl v tejto krajine príležitosť úspešnej misie. Totižto v tom období bolo v krajine iba málo kresťanov a teda panovalo určité náboženské vákuum v oblastí kresťanských cirkví a misií. Už v prvých krokoch nového náboženstva sa nasledovníci Sv.Marona prihlásili ku katolíckej autorite a jej odkazu. Po vpáde arabských vojsk v 7. storočí sa z pobrežných miest veriaci a hlavne mnísi presunuli na sever a východ do hôr, ktoré neboli pre nových obyvateľov strategické ani atraktívne. Čoskoro na to sa ale opätovne zmocnili späť miest, no zároveň si zvolili svojho patriarchu - čo sa vtedy nestretlo s pochopením Byzantskej ríše a vyhnalo množstvo veriacich späť do hôr. Počas križiackych výprav nadviazali lepšie vzťahy s Európou, najmä Francúzskom, no veľké straty utrpeli najmä v občianskej vojne z roku 1860. Podobné udalosti donútili veriacich odísť najmä na Cyprus, Sýrie a do Egypta, aj keď v 20. storočí sa pre nich stali atraktívnejšie krajiny ako USA, Kanada a Austrália. My sa do maronitského chrámu pozrieme počas našej cesty s BUBO minimálne dva krát – prvý krát v Harisse a druhý v Baalbeku. Kým Harissa je pútnické miesto pre niekoľko vier, v Baalbeku môžeme nájsť autentický lokálny maronitský chrám. Na prvý pohľad sa od ortodoxných slovenských chrámov až tak výrazne nelíši, no každý z nich má vo svojom interiéri ikonu staršieho váženého muža, zvyčajne so šedivou bradou a knihou v ruke – nie je to nik iný, než sv. Maron. Mimochodom, maronitskí duchovní sa môžu ženiť, no taktiež rozhodnúť pre život v celibáte. Ako blízkovýchodná cirkev používa arabské písmo a sýrsky obrad, no popritom spravuje univerzity, venuje sa osvetovej činnosti a sociálnej práci. Okrem mužských rádov sú aktívne aj ženské, no počet mníchov a mníšok sa ráta na desiatky členov jednotlivých reholí a preto je len veľmi nízka šanca, že nejakého stretneme. Na svete je približne 3,5 milióna kresťanov hlásiacich sa k maronitom, no kým menšia polovica býva v Libanone, väčšina sa zdržiava v zahraničí. Aj napriek tomuto vývoju má maronitská cirkev naďalej dôležité miesto v štátnom usporiadaní Libanonu – až na dve výnimky boli všetci libanonskí prezidenti maronitskí kresťania. Táto požiadavka je súčasťou tradičnej dohody, v ktorej má byť prezident maronita, premiér sunnitský moslim a predseda parlamentu šítsky muslim. Dodnes sú maroniti politicky aktívny a mimo iného poukazujú na zhoršujúcu situáciu sýrskych utečencov (najmä sýrskych kresťanov) a obavy pred radikálnymi moslimskými skupinami.