Beshik- tradičná uzbecká kolíska

Ak niekedy zavítate do Buchary a budete prechádzať parkom pri mauzóleu Samanidov, určite sa na chvíľku zastavte u miestnych pouličných remeselníkov, ako to robíme aj my v BUBO. Aby sme sa okrem histórie mesta dozvedeli viac aj o uzbeckých tradíciách, vysvetľujeme a ukazujeme si tu, ako vyzerá tzv. beshik- tradičná uzbecká kolíska.

Tá je typická nielen pre Uzbekistan, ale pre celú oblasť strednej Ázie. Kedy bola použitá po prvýkrát, nikto presne nevie, ale isté je, že to bolo v období okolo 5. storočia- a teda v období, kedy ľudia v tomto kúte sveta žili nomádskym spôsobom života. Presúvali sa z miesta na miesto a hľadali spôsob, ako sa s karavánou pohybovať aj v spoločnosti batoliat. A tak vznikol beshik- ľahká drevená kolíska, ktorá umožňuje dieťatku pohodlne spať aj na chrbte ťavy, v horúci deň a na páliacom slnku.

Konštrukcia pozostáva zo štyroch drevených nôh. V hornej časti hlavy a spodnej časti nôh sú dva dyhové oblúky, ktoré sú spojené pevnou vyrezávanou drevenou osou. Na každom z oblúkov je úchyt na hojdanie kolísky- to však nie je vôbec potrebné. Keď takúto kolísku vyložíte na chrbát ťavy, tá kolíše dieťatko za vás. Celá konštrukcia je prekrytá- v zime hrubými závesmi, aby dieťatku nebola zima, v lete jemnou látkou, ktorá chráni pred slnkom, ale neprehrieva. Čo je ale na celej kolíske najzaujímavejšie, je špeciálny otvor, ktorý sa nachádza pod zadočkom dieťaťa. Vďaka nemu ostávali nomádske bábätká suché a celá karavána nebola nútená zastavovať kvôli prebaľovaniu. Do otvoru a vložila špeciálna trubička, ktorá odvádzala moč ( atď.) priamo do malého nočníka umiestneného v spodnej časti kolísky. Hrubé matrace, na ktorých dieťa ležalo, aby necítilo nárazy pri každom kroku ťavy, mali v sebe taktiež otvor, ktorým trubička prechádzala. Celý proces bol teda jednoduchý a maximálne hygienický!

Dieťatko bolo zároveň v kolíske upevnené 2 pármi popruhov- nielen, aby omylom nezašpinilo matrac, ale aj aby z kolísky nespadlo. Zároveň sa takto končatiny zafixovali v správnej polohe a bábätko neskončilo s nožkami do O alebo X. Takto uložené dieťatko v kolíske vydržalo pokojne aj 2 hodiny. Pokiaľ sa chcelo hrať, stačilo uvoľniť popruhy na ruky a zavesiť na drevenú os hračky, ktoré ho zabavili.

Nomádi mysleli naozaj na všetko a časť z tejto prastarej tradície pretrvala až do dnešných dní. Aj v modernom Uzbekistane sa dodnes počas prvých štyridsiatich dní života dieťaťa vykonáva tzv. prvé vloženie do beshiku. V prípade prvého dieťaťa v rodine ide o veľkú udalosť. Príbuzní matky prinášajú krásne zdobený beshik, oblečenie a všetko potrebné pre novorodenca. Tiež je zvykom priniesť chlieb, sladkosti a hračky. Tradične, zatiaľ čo sa hostia bavia pri sviatočnom stole, staršie ženy prevádzajú obrad prvého zavinutia a uloženia dieťatka do kolísky.

Ak sa chcete o tradíciách strednej Ázie dozvedieť viac, vyberte sa do Uzbekistanu s BUBO!