Uzbecký plov Najlepší plov Samarkandu

Uzbecký plov je legenda. Každý ho musí v krajine ochutnať, pretože iba tak môže spoznať tento unikátny región. Legendárna Hodvábna cesta nás priviedla do Samarkandu; bájneho mesta plného príbehov a unikátnych stavieb, ktoré sami o sebe zosobňujú dušu celej strednej Ázie. Okrem stavieb, mešít, medries či okázalých hrobiek je Samarkand aj miestom, kde si dokonale vychutnáme domácu, uzbeckú kuchyňu. Ak sa povie Samarkand, mnohí akoby jedným dychom povedia Plov. Hovorí sa, že práve tu ho pripravujú najlepšie nielen v Uzbekistane, ale v celom stredoázijskom regióne. My samozrejme nemôžeme nebyť pri tom. Po tom ako si vychutnáme samarkandskú ikonu v podobe námestia Registan a aspoň na chvíľku splynieme so stavbami starými niekoľko stáročí nasadneme do nášho autobusu a odvezieme sa na miesto kam nechodia turisti. Centrum plovu. Je ich niekoľko, no nie všade pripravujú ten najlepší plov. Vstúpime do nenápadných dverí za ktorými sa rozleje nádvorie so stolmi či tapčanmi. Všade sú domáci. Celé rodiny, muži v tubaťejkách, ženy so zlatými zubami, deti a my. Podávajú tu len jedno jedlo a tým je plov. Veď kvôli nemu sme sem koniec koncov prišli. Pripravujú ho tu v obrovskom hrnci a celý priestor vďaka nemu rozvoniava. Sadneme si k nášmu stolu a čoskoro na ňom pristávajú tanieriky s miestnymi šalátmi. Cibuľka, rajčiny plné vône, uhorky, neskutočný, hustý, biely jogurt, na drobno nakrájaná jarná cibuľka, bylinky a kôpor. K tomu obrovské pecne samarkandského chleba. Čerstvý je tak chutný, chrumkavý, že by k nemu človek nepotreboval nič a zjedol by ho pokojne aj kilo. Kanvičky zeleného a čierneho čaju len dotvárajú uzbecký kolorit. O chvíľku na stole pristanú velikánske taniere plné plovu. Prvý nádych je krásny. Voňavý, lákavý, orientálny plov. Kopec ryže, nahrubo nakrájaná dusená mrkva, cícer a hrozienka. Prelínanie sladkých a slaných chutí. Tu v strednej Ázii to vedia priam dokonale. Nesmie tu chýbať ani baranie mäso, ktorým sa plov napokon „ozdobí“. Našinec má voči baranine často výhrady, no to len do momentu, kým sa ocitne v tomto regióne a ochutná ako vedia pripraviť baraninu v strednej Ázii. „Veď to vôbec nemá žiadnu pachuť. To ani nechutí ako baranina“ počúvam s každým našim zájazdom a o pár dní sa odtiaľto vracajú domov milovníci baraniny. Tak to jednoducho býva. Pripravujú ju tu stovky rokov, tak ju predsa nebudú pripravovať zle, no nie? Plov je uzbeckým národným pokladom. Jedlom číslo jedna, najtradičnejším jedlom krajiny a ak sa tu ocitnete, jednoducho nemôžete odísť bez toho, aby ste ho neochutnali. Vo svete ho nájdeme pod mnohými menami ako Pilaf, Pulao, Pilav či dokonca Pulaka, ale ten najlepší robia práve tu v Uzbekistane. Nezaobíde sa tu bez neho žiadna oslava ani žiadna svadba a musí ho vedieť robiť každá uzbecká žena, ktorá sa chce vydávať. Plov je tak starý, že ho poznal už slávny lekár Avicenna, ktorý si dokonca zapísal jeho recept a Peržania ho vďaka tomu dodnes volajú „otec pilafu“. Kto by to bol o ňom tušil, však? Dokonale sme si pochutili a tak si zo Samarkandu neodnášame len krásne fotky pamiatok, ale aj ulovený zážitok v podobe skvelého jedla.