Námestie Registan Z mesta špiónov, madrás a minaretov

Vyberme sa na najkrajšie námestie celého Uzbekistanu. Jeho meno je Registan a leží v uzbeckom Samarkande. Zas a znovu sme tu! BUBO je aj, v dnes este viac ako kedysi, exoticky znejucom Uzbekistane. Mozno ze si poviete: "byvali Sovietskly zvaz, co uz by som tam robil?" Tak napriklad, vcera sme spali v pusti Kyzilkum a tym myslim v pusti. Nie na okraji v turistickom hoteli ale v tepluckych, utulnych, nefalsovanych jurtach. V noci sme po skvelej veceri posadali okolo ohna a po uzbeckych piesnach pospievalia aj tie nase a potom.... potom bolo ticho ..... a padali hviezdy desiatky hviezd. Rano sme zas nasim "terennym vozidlom" zasli az k jazeru Ajdarkul este stale v pusti a kupali sa v cistuckej vode tohoto slaneho pustneho jazera. Smaragdovo modra voda, stado koni, cajky, na strome len 20m od nas kazassky stepny orol a okolo pustne vrchy. V Tashkente sme vyskusali metro, ktore sa asi ako jedine na svete krasou vyrovna moskovskemu. V Samarkande sme zase uplatili policajta a po schodikoch ako z 1000 a jednej noci, donekonecna sa tociaich hore minaretom, sme vykukli nad rozpravkovym namestim Registan, prave pocas zapadu slnka. A teraz uz pisem z Buchary. Jeme saslik, lagmany, baklazanove salatiky, peceny chlebik, pijeme miesten pivecko Sarbarst priamo pri jazierku Liaby Hauz v centre Buchary. Totalna pohodicka sedime na najlepsich miestach lebo sem chodime uz roky a miestny nas poznaju, zdravia, podavaju ruky. Vo vode plavaju kacky, ryby dokonca ondatra, na ulici sa spokojne vyvaluju perzske macky, okolo nas sa tycia madrasy, mesity, karavanseraile zneju orientalne melodie. Ulicky naozaj posobia ako zo stredoveku vsade palena tehla, dlazdice, zidovska stvrt zo synagogou, minarety, predava sa striebro, koberce, jednoducho prave mesto z Hodvabnej cesty. A ta historia vsade, vsade, vsade. Tu sa stretli zaujmi Britskeho a Ruskeho imperia, tu dal chan zotat hlavu dvom britskym spionom potom akoic po 3 rokoch vytiahol z chrobacej diery a knaza co ich prisiel zachranit pustil len kvoili tomu ze z neho dostaval nekontrolovatelne zachvaty smiechu. Tu este v 19. storoci predavali ruskych otrokov za 4 tavy, hadzali odsudencov z veze, odrazavali nosy za pitie alkoholu. Tu Stalinova CEKA poverila britskeho spiona v prestrojeni za Rakuskeho zbeha a v jej sluzbach aby nasiel sam seba. Tu niekde s Koranom na prsiach zomrel pri poslednom jazdeckom utoku so svojimi mujahedinmi-basmachi Enver Pasha. Odtialto chceli Rusi napadnut Indiu a tu musel dat v 20. storoci Michail Frunze bombardovat, sovietskym vojskam vzdorujucu, citadelu, ktora este hadam pamatala Marca Pola. V strednej Azii sa toho zomlelo veeelmi vela. Dokonca este aj my byvame v madrase. Dvere na mojej izbe su dvokridlove z vyrezavaneho, stovky rokov stareho dreva a na dvoch okovach visi zamka. Vnutri je vsak uz vsetko co ma byt dnesnej hotelovej izbe. Z Buchary