Bazár v Buchare Bazárovými uličkami Buchary

Kde hľadať najkrajší bazár Uzbekistanu? Vyberte sa za ním do Buchary! Ak sa vydáte po Samarkande po stopách Hodvábnej cesty smer západ, skôr či neskôr musíte skončiť v Buchare. Takto by pokojne mohla znieť rada aj pred niekoľkými stáročiami a takto to platí aj do dnešných dní. My sme však do Buchary nešli nudnou, priamou cestou, ale odskočili sme ochutnať aké je to byť aspoň na deň nomádom. Prespali sme v jurtách, jazdili na ťavách, ochutnávali medovú vodku, sedeli pri ohni, počúvali starobylé, nomádske piesne a sledovali nádhernú oblohu plnú hviezd. Krásne tu človek vypne, oddýchne si a s vyčistenou hlavou môžeme ísť do Buchary. Táto perla Hodvábnej cesty v sebe mieša dejiny a stáročia ako keď vezmete čajové lístky, položíte ich na dnu kanvičky, zalejete vodou a oni sa odrazu odrazia od dna a prehadzujú sa cez seba. Tam vytŕča minaret Kalon z 12.storočia, oproti nemu stojí o niekoľko stoviek rokov novšia medresa Mir-i-Arab. Za rohom pod úrovňou ulice svätyňa Magoki Attari, kde kedysi horel posvätný oheň Zoroastriánov, klenby bazáru si pamätajú slávne roky vlády Šajbanovcov a na periférii starého mesta spočíva pod kupolou Ismail Somoní, veľký panovník 10.storočia. Každý krok vás vezme do iného sveta, do iného príbehu. Tými bola Hodvábna cesta prešpikovaná a preto nás tak veľmi priťahuje do dnešných dní. Túlame sa bucharskými bazármi, zjednávame hodvábne šatky, exotické pečiatky na chleby, koreniny, čaje, ale aj keramiku či iné drobnosti, ktoré nám tento kút sveta budú pripomínať. Každý si v kufri či batohu odtiaľto niečo odnesie a to je na tom pekné. Atmosfére tu podľahne aj ten, čo nikde nikdy nič nekupuje. Do toho všetkého sa nám priplietli krásne bucharské koberce a ani tie sme v obchode nenechali všetky. Podvečer po prehliadke unikátnych miest skončili niektorí z nás v tradičnom stredovekom hammame, kde si človek môže vychutnať už takmer dávno zabudnuté remeslo. Iní dali prednosť pivku či šašlíku neďaleko jazierka na námestí Ljabi Chauz pod staručkými morušami. Takú baraninu akú vedia pripraviť tu nenájdete nikde na svete. Dokonalosť napichnutá na kovovej ihlici. K tomu misku čaju, čerstvý chlieb, šalát a nevládzete to zjesť. A účet? Za hostinu pokojne zaplatíte dve či tri eurá. Uzbekistan je stále neuveriteľnou krajinou. Pre mnohých je veľkou neznámou, no svet ho už začal objavovať a vidí tú krásu, ktorá má potenciál. Neváhajte a poďte sa presvedčiť na vlastné oči, že Uzbekistan nie je len šedivá masa socialistickej architektúry, ale že je to orientálna rozprávka.