Manti - tradičné uzbecké jedlo

Uzbekistan to nie sú len šalšlíky alebo plov, ale nájdete tu aj vynikajúce manti. Aj oni patria k typickým jedlám Uzbekistanu a tak sa vyberieme za nimi Po Taškente a Samarkande odchádzame ráno z legendárneho mesta smer púšť Kyzylkum. Cesta je spočiatku monotónna, no akonáhle sa dostaneme k Nuratským horám, krajina je prenikavo zelená, posiata pasúcimi sa stádami a napokon aj krásnymi kopcami. Ak by vás tu vyhodili, netipovali by ste Uzbekistan, ale skôr Kirgizsko či Mongolsko. Výdatný dážď rozvodnil malé riečky, a tak sme aj my naším autobusom museli tri krát prebrodiť rieku vyliatu cez cestu. Zážitky zbierame naozaj všade! Pred tým ako sa dostaneme ku Kyzylkum si naplánujeme zastávku v malom, stále pomerne neznámom mestečku Nurata. Akosi ho turisti obchádzajú, ale my vieme, že sa tu skrýva niekoľko pokladov. Hlavná turistická trasa vedie zo Samarkandu do Buchary a málokto spraví „obchádzku“ týmito končinami. Zastavíme sa v centre mestečka, aby sme sa mohli pozrieť na ruiny pevnosti. Bola by možno obyčajnou, ale fakt, že ju tu po sebe zanechal Alexander Veľký z nej robí fascinujúce miesto. Je piatok a viacero domácich sa rozhodlo pre návštevu Nuraty, nie kvôli pevnosti, ale kvôli areálu, ktorý je priamo pod ňou a ktorý má pre Uzbekov punc posvätnosti. Okrem areálu s mešitou tu nájdu sväté jazierko s rybami a hneď vedľa aj svätý prameň, kam si chodia naberať vodu. Mnohí si vyšliapali na pevnosť, a tak sme sa pridali k nim. Okrem nás tu sú len a len domáci, tak to má krásny pocit autenticity. Vyštverali sme sa hore a pod nami vidno celú Nuratu, doznievanie hôr a napokon rovinu prepletenú s nekonečnom, ktorá uteká stovky kilometrov púšťou Kyzylkum. Zlatým klincom Nuraty však nie je len pevnosť, ale náš obed. Budeme obedovať totiž u Saidy, milej pani domácej, ktorá otvorila svoj tradičný uzbecký dom, aby tu občas hostila turistov. Vojdeme dnu a otvorí sa nám krásna záhradka. Presne takto tieto domy fungujú. Z vonku by ste o ne ani nezakopli a dnu je malý raj. Na obed sa podávajú Manti, taštičky plnené hovädzím mäsom a polievka s ryžou, známa ako Mastava. Manti sú dokonalé. Sú čerstvé, ručne robené, presne také, ako sa zvyknú robiť v uzbeckých domácnostiach bez turistických príkras. Sú tak lahodné, že ich jemné cesto sa rozplýva na jazyku a skvelo ich chuť zvýrazní aj papriková omáčka. K tomu výber zo šalátov, chlieb, nekonečné misky čaju, a uzbecké hody sa môžu začať. Ešte raz prespíme v jurtách a sme v bájnej Buchare!