Bláznivé Japonsko Šialené zážitky z Japonska

Ani nevieme kde máme začať naše rozprávanie. Asi začneme: Videli ste film Stratený v preklade? Ak áno viete potom o čom je asi Japonsko... Neskutočne infantilné, bláznivé, ale aj hrdé, historické a hlavne kultúrne. 1. deň: Pristávame na ultra modernom letisku v Osake. Hneď na úvod odovzdávame naše otlačky prstov a vypĺňame tlačivo že neprinášame do krajiny vychádzajúceho slnka žiadne nemravné časopisy. Neviem prečo sa nás túto šialenosť pýtajú, keď si môžete hocikde kúpiť nielen opotrebované nohavičky od školáčok ale hlavne v každom obchode medzi minerálnymi vodami kreslené porno časopisy. Nasadáme do metra a zisťujeme že nič nie je v angličtine a tak sa pýtame miestnych či sme v správnom vlaku. Od tejto chvíle počujeme len samé YES. Rozumej že japonec ničomu nerozumie v anglickej reči a na všetko musí dať kladnú odpoveď. Takže už sa pýtame v slovenčine a japonec odpovedá YES. Metro sme zvládli, lístky a vlastne všetko sa kupuje v automatoch, samozrejme že bez žiadneho anglického nápisu. Kupujte lístok na metro, vodu, potraviny... v automatoch. Sme hladní a vyrážame do nočnej Osaky. Sushi sa toľko nepredáva a tak chceme okoštovať niečo miestne japonské. Vchádzame do reštaurácie a hneď japonci začínajú po nás kričať dáke Ai. Objednáme si pivo, reštaurácia zakričí zborovo Pivo, chceme platiť, zborovo zakričí odchádzajú... Už nevyhľadávame reštaurácie kde sa mlčí. Chceme aby po nás niekto kričal. Prechádzame sa po nočnej Osake a čo nás najviac zaujalo je infantilnosť niektorých japoncov. Krásna infantilnosť. Predstavte si že máte mobil ovešaný 3 kilami infantilných postavičiek z rôznych japonských rozprávok...Ako sa miestni zabávajú? Karaoke je out, japonec si chce zahrať dostihy... samozrejme cez počítač. Počítačová hra a oni si vsádzajú ktorý počítačový kôň vyhrá. Alebo počítačový rockový bubon. Deep purple? Nie je problém. Momentálne najzaujímavejšia hra je vsádzať guľôčky do hracieho automatu. Čo môžte vyhrať? Opäť guľôčky predsa! Ako naše Céčka pred 15 rokmi... Na hotelovej izbe unavení zážitkami si sadám na záchodovú dosku že vykonám niečo... Prečo o tom píšem? Veď čítajte. Vedľa mňa je ovládač. Nie od televízie ale od toalety. Takže od dnešného dňa si vyhrievam záchodovú dosku, nastavujem si teplotu, dokonca nemusíme použiť toaletný papier. záchod to spraví za vás. Ako? No predsa prúd vody a teplotu si opäť volíte! No nekúp to. Predstavte si že sa sprchujete a potrebujete sa pozrieť do zrkadla ako vyzeráte. Že vraj je u vás doma zarosené? Aj na toto japonci mysleli. Je vyhrievané a vy nemusíte použiť už mokrý uterák. No nekúp to! Už si pripadám ako v TV shope. Za ten jeden jediný deň sme toho stihli že až nechápeme. Osaku sme vystriedali za Kyoto, bývalé cisárske mesto a podarilo sa nám vkročiť aj do samotného paláca. Mesto má vraj cez 1700 chrámov a ani nevieme koľko sme ich videli. Že by 768? Už sa tu v Japonsku túlame 5 deň a všetko je tu úplne iné. Všetko pretechnizovane, v mobiloch sledujú správy, surfujú.... Mobily ktoré k nám dorazia za 2 roky... Japonci, ktorí vám znesú aj modré z neba, klaňajú sa, starajú sa... je toho veľa. Len aj my máme jeden problém ako hlavní hrdinovia vo filme stratený v preklade. Spánok. Máme malý posun. Zajtra Nara a ďalších niekoľko chrámov s prekrásnymi záhradkami. Inak japonské záhrady... Nádhera. Ale o tom až nabudúce. Treba spať. Foto: Robert Taraba, BUBO