Pracovná cesta do Vietnamu

Dnes, 19. októbra pred vyše 270 rokmi zomrel Jonathan Swift autor Gulliverových ciest. Často sa na svojich cestách cítim prekvapený ako Gulliver, alebo ako vajce na vandrovke. Každý deň na cestách je absolútne iný, než doma. Čím ste z domu ďalej tým je všetko zvláštnejšie. Vietnamci nie sú trpaslíci akých stretol Gulliver ale sú o hlavu nižší, väčšina dievčat o dve hlavy. Zabávať sa chodieva na Kubu, no my na našich BUBO pracovných teambildinogových cestách (neviem ako to mám napísať hmm) máme už takú tradíciu, že na diskotéku proste ideme. Vraj lokálci považujú za najlepšiu diskotéku Hero Bar / Hero Beer na ulici 42 Yen Phu, kúsok od Západného jazera, pri Červenej rieke hore nad mostom Gustava Eifela, Long Bien. “Je to väčšie a totálna bomba” tvrdí náš sprievodca Nguyen Xuan Thanh, ktorý robí sprievodcu už 15 rokov. Vstupujete dovnútra z hlavnej ulice a vo vnútri je to klasický luxus ako nájdete v Pekingu. Disdžokej na pódiu je riadny “čávo” a rozhovor medzi nami sa skončil, nepočuť ani slovíčko. Parket tu moc nie je a skôr sa stojí okolo stolov a popíja sa. Poprípade sedíte vo VIP salónikoch, na ktoré si azijati potrpia. Obrovské množstvo obsluhy a 3 klietky trčiace ako vysuté mosty nad návštevníkmi. Do nich čas od času vlezú polonahé dlhonohé tanečnice, kde ani jedna nebola Vietnamka, lebo ani jedna vietnamka nevie tancovať a tie sa v naučenými pohybmi vlnia v bokoch. Inak celkom fajn teda z môjho pohľadu. Vošli sme asi o 22.00, baby mi objednali gin tonic a inak tu nebolo nikoho. “Kedy je najlepší čas?” pýtam sa dievčiny, ktorá je tu prevádzkarkou. “O 2 ráno” odpovedá mi. Do kelu pomyslím si, to by som nepovedal, veď Hanoi je známy tým, že tu sa všetko skoro zatvára aj keď rok od roka sa časy postupne menia a komunisti povolujú opraty… “A kedy zatvárate” je moja ďalšia otázka. “ O druhej ráno” odpovedá. BUBO baby to každopádne rozbalujú a ide sa naplno. Je jedno, že diskdžokéj pokazí svojimi mixmi každú skladbu, ide o to vytancovať sa, veď na dikotéky chodíme tak raz za rok. Posledne v Pekingu nás v diskotéke pre asi 1000 ľudí zobrali hore na pódium. Všetci Číňania dole a iba naše dievčatá hore na pódiu. No a to isté sa udialo aj teraz. Dostávame zadarmo cuba-libre a ideme na pódium hneď pod diskjokeja. O chvíľu je diskotéka plná, ani neviem ako sa to stalo, veď je útorok… neviem či po Hanoi nešlo echo “ poďte rýchlo, je tu 9 bielych báb” Diskotéku v Hanoi sme každopádne rozbili ako tornado. Slovenské dievčatá sa krútili ako taj –fun (tajfún po našom) a myslím si, že mnohí vietnamskí junáci budú o nich ešte dlho snívať. A jeden bude snívať o mne. Doteraz neviem čo to bolo, ale taký malý Vietnamčík sa na mňa celý čas lepil, pripíjal si so mnou a ja som pred ním musel utekať ako Američania pred Vietcongom. O polnoci sa vyberáme ohučaní no vytancovaní domov s ďalším uloveným neklasickým zážitkom. Toto nie sú tie “biele dikotéky” v Old quarter, kde je 90% bielych backpakerov. Sú vo Vietname, ale vidia akýsi kultúrny McDonnald, ktorí chutí trošku inak, ale vlastne je to to isté čo dobre poznajú a to majú radi resp sa toho neboja, medzi svojimi čumia do svojich telefónov. Tajfún na diskot=ke bol bohovským zážitkom, no ďalší zážitok nie a nie uloviť. Ozajstré tornado, ozajský tajfún. Mal prísť včera, všetci hovorili, že okolo 22.00 ale to sme išli na diskotéku a nič. Tento rok je to už 8 tajfún, ktorý má zasiahnúť Hanoi. Opäť meteorologovia netrafili ani čas a ani miesto. Ja som zažil tajfún viac razy a je to super skúsenosť. Ak viete čo robiť a bývate v slušnom hoteli, tak sa nemáte naozaj čoho báť. Na Vanuatu som bol pár týždňov po najväšom tajfúne v novodobej histórii Pacifiku a tam sú tajfúny najsilnejšie. Poznám to. Vietnam ako socialistická republika má podobne ako Kuba pri tajfúnoch výhodu oproti “demokraciam” Po uliciach sú naťahané verejné rozhlasy a tie včera hlásili pre obyvateľstvo informácie. Domáci sedeli na kokosovej zmrzlne (kokosový orech prepolený na pol, vo vnútri kokosová zmrzlina a posypané nastrúhaným kokosom . objavila to pre nás Kika) a počúvajú či bežať domov, alebo to ešte v pohode dojesť. Tajfún Sarika bol včera asi 250 juhovýchodne od Hai Phongu. V oku tajfúnu bola rýchlosť vetra 120 km/h, no vietor už bohužial slabne. Rybárske lode majú zákaz vyplávať na more, vytiahli všetky siete a pasce na ryby, inak by mohli vzniknúť veľké škody. Vláda sa snaží ukázať v najlepšom svetle. Minister poľnohospodárstva Nguyen Xuan Cuong prišiel do oblastí kadiaľ tajfún prešiel a hlavne zmobilizovali posili a pomáhajú malým roľníkom zožať úrodu predtým akoby im ju zničil tajfún. Každý môže poslať SMS (aktivita Viet Nam Red Cross) v hodnote 0.8 USD aby pomohol obetiam tajfúnu a president krajiny Tran Dai Quang daroval pre postihnutých svoj mesačný plat. Hanoi dnes dovolil niektorým školám, aby ich študenti ostali doma. Takže tajfún možno ešte pride. Naše dievčatá teraz lovia zážitky a samy ich aktívne hľadajú na hre, ktorú pre nich Kika prichystala v centre Hanoia. Kto kúpi najlacnejšie dračie ovocie a národný kvet Vietnamu? Dá si kávu v najluxusnejšej reštarácii štátu? Vedeli ste že Vietnam je po Brazílii druhý najväčší producent kávy? Vy to nemusíte vedieť, ale kto pracuje pre BUBO musí vedieť o svete všetko! A preto realizujeme takéto pracovné cesty a preto sa každý kto robí pre BUBO učí ako uloviť autentický zážitok. Všetkých srdečne z našich teambuidingových Gulliverových ciest pozdravujeme.