Doprava v Egypte Chaos, alebo organizované umenie?

Nasledujúce riadky budú síce o Egypte, no mnoho z nich by sa dalo aplikovať aj na krajiny Ázie, arabského sveta, Indie, ale napríklad aj takého talianskeho Milána.. Všetky tieto miesta majú v rámci dopravy mnoho spoločného, no každá má aj svoje vlastné špecifické drobnosti. Ako teda vyzerá doprava v Egypte, kolíske našej civilizácie? V prvom rade by asi bolo dobré spomenúť jediné a najdôležitejšie miestne pravidlo: ak máš “nos” vpredu, môžeš čokoľvek. Ostatné už nejako dopadne. Keď priletíte do Káhiry, hlavného mesta Egypta a najväčšej aglomerácie Afriky, prvé čo vás pri ceste z letiska upúta, sú široké mnohopruhové cesty. Áno, infraštruktúra sa tu za posledné desaťročia výrazne posunula, no obyvateľov a teda aj áut takisto rapídne pribúda. Krajina má už teraz populačný problém a Káhira doslova praská vo švíkoch. Je jedno koľko má cesta pruhov, ide sa v toľkých, koľko áut sa vedľa seba zmestí. A medzery sa nechávajú naozaj minimálne. Niekedy až nechcete veriť, že medzi dvoma idúcimi autami je naozaj len niekoľko centimetrov. Ďalší fenomén je trúbenie. U nás trúbia nerváci, je to akt nahnevanosti, až agresivity, málokedy ním chcete niekoho iba upozorniť. Egypťania však práve takto trúbenie vnímajú, je to ako šoférsky jazyk. Pozor - idem ťa predbiehať, pozor - som vľavo, pozor - odbočujem.. Skrátka, je to signál pre okolie, že sa chystáte niečo spraviť, ale aj pozdrav či poďakovanie. A tak trúbia všetci a stále a vy nechápete, ako si môžu rozumieť. Naopak blikanie je už niečo ako výstraha. Ak na vás auto bliká, neznamená to - ako u nás - že vás púšťa, ale naopak, že ani náhodou namáte vstúpiť do cesty, lebo prednosť má on. A tak to naozaj aj funguje, chodec tu nemá prednosť ani na prechode. Tie sú tu len ako dekorácie. Môžte pri ceste stáť aj týždeň, nikto vám nezastaví. Musíte sa naučiť cez cestu prebehnúť pomedzi premávku. Nieje to ako napríklad vo Vietname, kde proste vkročíte a vlna dopravných prostriedkov vás obteká. Tu sa musíte autám vyhýbať. Navyše na vás budú ešte aj vytrubovať. Je to naozaj adrenalín sledovať, ako chodci bežia slalom pomedzi idúce autá a tie ich na centimetre tesne míňajú. Žena, dieťa, starý človek, vodiči neberú ohľad na nikoho, proste idú. Je tu pomerne častým javom, že sa chodec gestami ospravedlňuje vodičom, že im vbehol do cesty. Aj na prechode pre chodcov.. Zápchy. Toto slovo tu pre vás dostane nový význam a na “zápchu”, aká bývala donedávna ráno do Bratislavy z okolitých regiónov budete spomínať ako na pomalšiu, ale aspoň ako-tak plynulú jazdu. Zápchy v Káhire sú šialené a nikdy neviete koľko času v nich strávite. Ja tvrdím, že zápchu robia vodiči a tuto to platí dvojnásobne. Ak na sekundu vznikne medzierka, kde sa zmestí čumák auta, v momente ho tam niekto pichne. Ak zastavíte, lebo pred vami stoja ďalšie autá, ten za vami začne trúbiť - asi si myslí, že stojíte preto, že obdivujete okolitú architektúru - a už hľadá spôsob, ako vás obísť, čím miesto ešte viac upchá. No a ten za ním spraví to isté a vy máte v tom momente pocit, že tu budete stáť do rána. Keď sa to pomaly pred vami začne uvoľňovať, musíte okamžite reagovať a zaplniť vzniknutú medzierku, ak zaváhate štvrť sekundy, už je tam nos iného auta. No a takto sa pretĺkate Káhirou, vzdialenosť pár kilometrov idete aj hodinu. Dopravné značenie je tu tiež iba ako vizuálny smog. Semafór síce ukazuje najaké farby, veľakrát aj dve naraz, červenú s oranžovou, alebo aj zelenú s oranžovou, či dokonca modrú, ale nikoho to nezaujíma. Na červenú sa tu proste nestojí, s výnimkou naozaj veľkých križovatiek, väčšinou na viacprúdových rýchlostných cestách, ktoré sa križujú. Pravidlá cestnej premávky, to je niečo ako u nás bezpečný odstup počas pandémie - každý o nich počul, ale nikto ich nedodržiava. Veď načo? Potrebujete sa otočiť do protismeru, alebo odbočiť z ľavého pruhu doprava? Bez problémov, hlavne veľa trúbte, aby všetci v tom chaose vedeli, že práve vy idete všetkým skrížiť cestu.. No a keďže tu jazdí všetko čo má kolesá, nieje žiadnou výnimkou stretnúť v premávke napríklad voz ťahaný somármi, alebo takzvaný tuktuk - trojkolesové vozítko s motorom 250ky motorky, známe hlavne z Ázie. Tieto tiež významnou mierou prispievajú k spomaleniu dopravy. No a samostatnou kapitolou je tu parkovanie. Všetky tie milióny áut predsa musia niekde aj parkovať, a tak môžte veľmi často vidieť, že sa tu parkuje aj v dvoch radoch vedľa seba, ako na fotografii. Ako sa dostane von auto zatarasené ostatnými, to vám nepoviem, zrejme ráno, keď sa všetci spolu vyberú za prácou. Našinec v Egypte nad dopravou len krúti hlavou, no Egypťania samých seba hodnotia ako vynikajúcich vodičov. Podľa nich je umenie jazdiť v tomto chaose a pár ťukancov či škrabancov tu nikto nerieši.