Mesto odpadkov v Káhire Ekológia alebo biznis?

Káhira, najväčšie mesto arabského sveta, najväčšia aglomerácia Afriky. Hlavné mesto Egypta, často označované ako mesto tisíc minaretov. Populácia viac ako 20 miliónov obyvateľov na ploche cca 215 km štvorcových, to však zaváňa problémami. Ak odmyslíme komplikácie s bývaním, zásobovaním, dopravou a infraštruktúrou všeobecne, ostane nám ešte jeden zásadný problém. Áno, je to spracovanie odpadu. Egypt na prvý pohľad nepôsobí práve najčistejším dojmom, no v mestách upratovacie služby naozaj fungujú. Káhira je však oproti zvyšku krajiny ešte o čosi ďalej. Existuje tu dokonca celá štvrť, ktorá sa zaoberá triedením a likvidáciou odpadu. Najväčšia aglomerácia afrického kontinentu totiž za jediný deň vyprodukuje až 16000 ton odpadu. Áno, čítate dobre. Za toto obrovské množstvo je zodpovedný aj fakt, že plasty zatiaľ nenahradil žiaden ekologický materiál a do umelohmotných obalov tu balia takmer všetko. Používanie jednorázového riadu či pohárov takisto enormne zvyšuje denné množstvo odpadu. Odpad tu triedi málokto, (koše na separovaný odpad tu už nájdete, no obsah každého z nich je často rovnaký..) tú masu však musí niekto spracovať. A práve toto je úloha takzvaného “mesta odpadkov”, ako túto štvrť Káhirčania prezývajú. Žije v nej až 70.000 obyvateľov a pre mesto robia každý deň neoceniteľnú službu - starajú sa o odpad. Prvým dôležitým článkom sú zberači odpadu, ktorí deň čo deň zvážajú odpadky z celej Káhiry do “mesta odpadkov”. Tu sa všetok odpad najprv triedi na 12 základných skupín. Papier, drevo, kov, plasty, sklo biele a zelené, organický či stavebný odpad.. Len samotné plasty sa delia na niekoľko druhov, tvrdé plasty zvlášť, obaly a sáčky zvlášť, takisto kovy, najviac sa vyzbiera hliníka z nápojových plechoviek.

Pre obyvateľov mesta odpadkov sa ich spravovanie už dávno stalo živobytím a tak investovali do zariadení, vďaka ktorým odpad spracovávajú priamo vo svojej štvrti. A majú tu dokonca aj výrobné linky, napríklad na plastové vešiaky. Z tvrdených plastov sa vyrába granulát, z ktorého následne lisujú stovky vešiakov, ktoré predávajú naspäť obyvateľom Káhiry. Keďže veľká väčšina obyvateľov mesta odpadkov sú koptskí kresťania, z organického odpadu pohodlne vykŕmia desiatky prasiat, ktoré im neskôr zabezpečia potravu. Veľmi zaujímavým počinom je výroba šperkov a rôznych predmetov z drobného odpadu. Môže byť niečo ekologickejšie ako nosiť vkusný šperk vyrobený z odpadu? Šikovné ruky miestnych žien vás presvedčia, že sa zaň naozaj hanbiť nemusíte, možno dokonca prebudí väčší záujem okolia, ako “okukané” tradičné šperky. 

Pre komunitu tejto štvrte sa odpad stal ziskovou záležitosťou, no oveľa dôležitejšie z pohľadu spoločnosti sú ich služby pre mesto. Bez ich dennodennej práce by Káhira ostala za pár dní doslova zavalená odpadkami. O to smutnejšie pôsobí fakt, že Káhirčania často pohŕdavo týchto ľudí prezývajú “ľudia odpadkov”. Tí im však posielajú jasný odkaz: a sme to snáď my, kto tie haldy odpadkov produkuje..?? Foto: parallelozero.com