Palmový olej Ako táto komodita ničí Indonéziu

Palma olejná, z ktorej sa vyrába palmový olej, je darom a zároveň prekliatím pre Indonéziu. Tisíce farmárov si vďaka jej pestovaniu dokážu zarobiť aspoň nejaké peniaze a dostať sa tak z totálnej chudoby. Na druhej strane obrovským palmovým plantážam musí ustúpiť dažďový prales a aj jeho obyvatelia. Medzi Medanom a Tangkahanom na jednej takejto plantáži zastavujeme a na palmu olejnú sa pozrieme zblízka. Palma olejná, alebo kelapa sawit, ako sa nazýva v Indonézii, pochádza z Afriky. Pestuje sa kvôli svojim plodom, z ktorých sa lisuje olej. Jeden „trs“ plodov môže vážiť od 5 až do 50 kg a zrelý je vtedy, keď má červenožltú farbu. Po dozretí prídu farmári, dlhými hákmi stiahnu plody z palmy, poukladajú ich popri ceste, odkiaľ ich nákladné auto zoberie do lisovne. Palma rastie veľmi rýchlo a rodiť začína približne v 3 roku života. Keďže sa plody zbierajú celý rok, palma predstavuje jediný zdroj obživy pre tisíce indonézskych farmárov. Za 1kg plodov dostane farmár 1200 indonézskych rupií, čo je približne 7 centov. Ako sa však palma podieľa na ničení biodiverzity a nárastu skleníkových plynov v atmosfére? Ako dopyt po oleji, ktorý sa používa v čokoládach, kozmetike, jedle a iných produktoch, vo svete rastie, indonézske dažďové lesy musia ustupovať novým plantážam. Najrýchlejší spôsob „vyčistenia“ lesa je jeho zapálenie. Tisíce hektárov lesa sú nelegálne vypaľované a skleníkové plyny, ktoré sa pri horení a tlení uvoľňujú, postupne ohrievajú celú planétu. Indonézska vláda sa snaží proti tomuto fenoménu bojovať, avšak neúspešne, pretože nedokáže miestnym farmárom ponúknuť iný zdroj príjmov, ako majú z palmy. Keď sa les vypáli a vyklčuje, zasadí sa palma, ktorá rodí približne do 25. roku života. Palmové plantáže v Indonézii majú takmer dvojnásobnú rozlohu Slovenska a vytvárajú monokultúru, kde sa žiadne iné stromy, a teda ani potrava pre živočíchy nenachádza. Orangutany, slony a iné zvieratá sú tak nútené opustiť svoje pôvodné teritóriá. Ďalší problém nastáva, keď sa farmár pokúsi vypestovať na bývalej palmovej plantáži niečo iné. Palma totiž odčerpáva z pôdy vodu a živiny, a tak sa na bývalých plantážach nedá nič nové dopestovať. Ako sa dá takéto ničenie lesov a biotopov zastaviť? Jediný spôsob, ako zastaviť pestovanie palmy je ten, že miestni ľudia pochopia negatíva jej pestovania. Počas požiarov v roku 2015 takmer 60 000 ľudí trpelo dýchacími problémami, pričom najohrozenejšou skupinou boli deti a starší ľudia. Aj preto stále viac a viac počuť hlasy, ktoré volajú po zastavení vypaľovania lesov. Niektorí farmári si uvedomujú, že palma im síce môže zarobiť rýchle peniaze, ale po pár rokoch im po nej zostane jedine neúrodná pôda. Vracajú sa preto k tradičným plodinám, ktoré ich dokážu uživiť a ktoré pestovali ich predkovia po tisíce rokov. No a posledný spôsob ochrany lesa uvidíme v Tangkahane. Kedysi dávno sa tu ľudia živili nelegálnym výrubom lesov. Teraz si uvedomujú, že lepšie ako vyrúbať les je otvoriť si v ňom hotel a zarábať na turistoch, ktorí si ho prídu pozrieť. Snaha zastaviť rozširovanie plantáží je veľká. Zostáva dúfať, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí nad nekontrolovateľnou deforestáciou lesa a že jedinečná fauna a flóra Indonézie tu zostane aj pre neskoršie generácie.