Pieskové duny v Indonézii

Po dňoch strávených putovaním po Indonézii, konkrétne po ostrovoch Flores, Komodo, Rinca, Sumbawa, Lombok, Bali pripájam aj komplexnú správu z ciest. Žiaľ boli sme mimo signálu, mimo dosahu wifi a internetu, preto písomná správa až teraz. Ale nám všetkým, ktorí sme sa tejto expedície zúčastnili, to vôbec neprekážalo, ba priam vyhovovalo :-)) A teraz sa už v pohode začítajte do programu, ktorý sme absolvovali. Príchod na Bali. Potom čo sme sa stali čerstvými milionármi po výmene peňazí, prvá ochutnávka araku a piva Bintang. Aklimatizačný večer. Následne sa letecky presúvame na Flores. Cestou z lietadla pozorujeme sopku Rinjani, ktorú plánujeme neskôr zdolať. Preletíme aj ponad malebné ostrovčeky NP Komodo, ktoré máme taktiež v pláne. Pristávame v Labuan Bajo, kde nás už čaká pripravený nákladiak, ktorým brázdime po Florese. Ideme do miest, kde iná doprava neexistuje. Zaujmeme teda svoje miestenky a vyrážame na cestu. Najskôr aj celkom pekná, ale neskôr sa povrchová úprava vozovky mení. Podarí sa nám zapadnúť aj v pieskových dunách, tlačíme, fučíme, podarilo sa. Môžeme pokračovať ďalej do dedinky Denge, kde strávime noc priamo v ryžovom poli. Nasledujúci deň sme sa v daždi vybrali dažďovým pralesom do dedinky Waerebo. Navštíviť sme tam chceli obyvateľov kmeňa Mengarai. Spoznali sme život akým žijú a ochutnali čerstvo upraženú a umletú kávu z miestnych políčok. Ďalšia fáza expedície sa odohrávala na mori. Prenajatou loďou sme sa vybrali po stopách varana komodského, najväčšieho žijúceho jaštera na zemi a veru že sme vystopovali. Našli sme ho na ostrovoch Rinca a Komodo, kde sme sa zastavili počas našej plavby. Taktiež aj iné zaujímavé ostrovy sa núkali svojou panorámou, aby sme sa zastavili, okúpali, zašnorchlovali, poopaľovali, či len tak vegetili. Inokedy sme sa zastavili priamo na otvorenom mori, aby sme skočili nejakú šípku z lode, alebo pozorovali rybičky, koraly neuveriteľných farieb a druhov. Niektoré aj lietajúce, či už nad vodou, alebo priamo vo vode, lebo práve tak majestátne pôsobí obrovská manta, ktorá ako keby sa vo vode vznášala. Jeden z vrcholných zážitkov zájazdu. Určite však všetci spomínajú aj na rybiu grilovačku priamo na pláži, či hľadanie južného kríža medzi nespočetným množstvom hviezd, ktoré sa hoci kde nedá len tak vidieť. Čakal nás presun celou Sumbawou, aby sme sa dostali na Lombok, kde sme mali naozaj expedičný program. Už ráno počas presunu trajektom sme videli siluetu sopky Rinjani 3726m. Presne toto bol náš ďalší cieľ, ktorý sme chceli pokoriť. Tak sme sa vybrali na 3 dňový trek, počas ktorého sme stúpali a stúpali, pomalšie či rýchlejšie pridávali jeden výškový meter za druhým. Prvý deň sme išli asi 8 hod. do stanového tábora, ktorý bol postavený priamo na okraji sopky cca 2600 m. Už len niečo cez tisícku, aby sme dosiahli vrchol. Aby sme to stihli na východ slnka, museli sme si privstať o 2. hodine rannej, trochu sa posilníme na cestu a ideme na to. Záverečný úsek bol naozaj náročný, pretože kvôli veľmi sypkému sopečnému terénu sme išli krok hore a dva dole. Každý kto sa podujal vyliezť na vrchol možno prežil svoju krízu, ale nevzdali sme sa. Prenádherný výhľad bol našou odmenou. Naozaj opravdivá radosť pre všetkých ktorí stáli na vrchole. Riadne sme to aj po slovensky oslávili, zapili Borovičkou, špeciálne určenej pre túto príležitosť a zajedli klobásami. Z vrcholu sa dá krásne dovidieť na vedľajšie ostrovy Sumbawu, z ktorej sme prišli i na Bali, kam sa ešte len chystáme. Vlastný tieň sopky so stúpajúcim slnkom rýchlo mizol, ale zasa krajšia viditeľnosť do kráterov. V jednom z nich aj nádherné jazero s ešte jednou menšou sopkou. Zostup do základného tábora bol už o niečo veselší a aj rýchlejší. S pocitom dobre vykonanej práce sme sa tešili na raňajky, ktoré pre nás pripravovali naši sprievodcovia a nosiči. Nebol to však koniec našej trasy v tento deň. Pokračovali sme zostupom priamo k jazeru, kde sme dali kúpeľ v horúcich prameňoch a opäť výstup ku okraju krátera. Tam sme strávili druhú noc. Makačka, ale všetky tie výhľady a nafotené zábery za to stáli. Ráno ešte posledné ohliadnutie do vnútra krátera, na vrchol sopky a môžeme definitívne zahájiť zostup. Úspešne sme to celé zvládli, ešte záverečná foto s našimi sprievodcami a nosičmi a ideme ďalej. Teraz by to chcelo trochu oddychu. Kde tak asi? Úplne ideálne na tieto účely sú maličké ostrovčeky Gili na sever od Lomboku. My sme na 3 noci spočinuli na ostrove Gili Meno a bol to raj na zemi. Zaslúžený oddych, krásne pláže, výborné šnorchlovanie, morské plody na tanieri, čo viac sme si mohli priať? Ešte tak vidieť korytnačku. Prečo nie? Aj to sa tu dá a nie hocijakú, ale rovno tie najväčšie, karety zelené. Podarilo sa. Opäť jeden z intenzívnych zážitkov. Ani sa nám nechce odchádzať. Ale máme pred sebou ešte Bali. To je už úplne iné kafe, ale prečo nie, aj to treba vidieť. Človek mieni, ale príroda je niekedy mocnejšia, kvôli veľkým vlnám sme naviac spoznali stredisko Senggigi na Lomboku, pretože rýchlolode nepremávali. Použili sme preto trajekt, ktorý nás bez problémov dopravil na Bali. Nezaháľame ani tu. Vydávame sa na výlet za krásami ostrova, ktoré nie su ukryté ani tak pri mori a na plážach, ale vo vnútrozemí. Krásne terasovité ryžové políčka, šikovní majstri remeselníci, Ubud so zaujímavým trhoviskom, či miestna špecialita Babi guling , malé pečené prasiatko. V Uluwatu zasa chrám na útese, všade prítomné makaky a tanec kečak. Posledný večer zakončíme na pláži Jimbaran a dáme sea foodovú večeru. Množstvo zážitkov, posledný deň pobytu bilancujeme, spomíname, popíjame pivko Bintang. Niektorí dopisujú poznámky, iní zašli poďakovať na omšu. Ostal čas aj na šopovanie a masáž priamo vo vlnách. Rôznorodosť tejto expedície predurčovala naozaj množstvo zaujímavých zážitkov a my sme si ju poriadne užili. Veríme, že ešte dlho bude súčasťou Bubo katalógu a tí ktorí zvažujú, nech dlho neuvažujú. Poďte na vlastnej koži vyskúšať množstvo tvárí najväčšej ostrovnej krajiny na svete – Indonézie. Terima kasih Indonesia.