Japonsko - jedovatá Fugu, drozdy a okonomiaki

A opäť sú tu správy z Japonska. Návštevu Hiroshimy sme ukončili ochutnávkou tradičnej miestnej kuchyne. Zručný kuchári nám na obrovských platniach pripravili niečo ako miestnu pizzu, ktorá s pizzou nemá nič spoločné okrem toho že je okrúhla. Rezance, bambusové výhonky, krevety, bravčovinka, na tom placka a celé zaliate omáčkou mňam, mňam. Rýchlo-super vláčik nás rýchlosťou blesku dopravil do kultúrnej duše Nipponu, do Kyota a my sme tak mohli pokračovať v prieskume tohoto nádherného ostrovného štátu. Najskôr zlatý pavilón, obklopený jazierkom s volavkami, kamennú záhradu ale aj obrovský drevený chrám Todaiji, so 430 tonovým Budhom na ktorom je 130 kg zlata. Okolo neho sa prechádzali srnky, ktoré boli po pár ryžových krekroch až príliš priateľské, chvíľu nám chceli zjesť bundy a lístky do chrámu a skákali ako v cirkuse. :-)))))) Ale neostalo to len pri chrámoch včera večer sme ochutnali rybu Fugu, ktorej pečeň a koža obsahujú Tetrodotoxín jed oproti ktorému je kyanid teplé mlieko s medom. A tí najodvážnejší si dali aj kúsok kože a saké z vyprážanou plutvou a pocítili sme ako nám zdrevenel jazyk. Dnes pri aleji z 5000 brán v chráme Fushimi Inari opekali drozdy, tie však nikto neochutnal :-))). No a najviac hrdí sme na zážitok z Budokanu. Načapali sme tam strieľať z luku asi 60 ročné babičky. Len si to predstavte: luk väčší ako oni, babička si najskôr v plnom sústredení uviaže okolo pliec posilňujúci kus látky, napne tetivu a vystrelí v jednom úžasnom plynulom pohybe. Naaaadhera, jednoducho Japonsko.