Hatšepsut – kráľovná starovekého Egypta

Hatšepsut alebo Hatšepsovet bola kráľovná v starovekom Egypte. Patrila do 18. dynastie a bola v poradí piatym faraónom tejto dynastie. Vládla v rozmedzí približne 1479 – 1458 pred n.l.. Mnohí ju považovali za prvú kráľovnú v histórii a zároveň prvú ženu, ktorá sa stala faraónom. Bola dcérou Thutmosa I. a jeho manželky kráľovnej Ahmose. Už od detstva sa zaujímala o kráľovské záležitosti.

Po smrti svojho otca v roku 1492 p.n.l. sa vydala za svojho polovičného brata Thutmosa II. a získala tak titul Kráľovná. So svojím manželom mala iba dve dcéry, Nefrure a Meritre. Po smrti manžela bola ako teta a macocha budúceho faraóna ustanovená do úradu faraóna. Bola vládnucou kráľovnou, to znamená nie iba kráľovou manželkou.

Keďže so ženou na tróne nerátali, titulovala sa ako „kráľ“, hovorila o sebe v mužskom rode a dávala sa zobrazovať s panovníckou „božskou bradou“. Vláda kráľovnej Hatšepsut nebola výbojná, neviedla žiadne vojny, iba jednu menšiu na zabezpečenie južných hraníc Egypta v Núbii. O to horlivejšie sa venovala vnútornému rozvoju krajiny. Za hlavného poradcu vybrala architekta. Volal sa Senenmut a bol pre ňu určite viac ako len obyčajným dvorným hospodárom.

Zamerala sa predovšetkým na stavebnú činnosť. Dala s veľkými nákladmi dokončiť obnovu miest a chrámov zničených počas dlhej okupácie krajiny ázijskými Hyksósmi, podporovala budovanie zavlažovacích zariadení, ťažbu v baniach a lomoch, rozvoj kovovýroby.

Hatšepsut sa významne pričinila o výstavbu a výzdobu hlavného mesta Vesetu (Téby), v chráme Karnak. Medzi niektoré z pamiatok, ktoré dala postaviť, patrí krásne zachovaný ôsmy pylón, ktorého výstavbu začal už Thutmose I., ďalej východná časť chrámu a jeho vonkajší (tretí) ohradný múr, kaplnku pri chráme boha Moncua. Ďalej to boli štyri obelisky z asuánskej ružovej žuly, za štvrtým pylónom stále stojí aj jeden z najvyšších obeliskov v Egypte, ktorý má 29,5 metrov.

Prvenstvo si však zabezpečil jej zádušný chrám v Dér el-Bahrí, čo v preklade znamená severný kláštor, alebo aj Džeser-džeseru, v preklade najposvätnejší z posvätných. Je vybudovaný v skale priamo pod obrovským skalným útesom na troch obrovských umelých terasách. Na západnej strane prilieha k chrámu kaplnka bohyne Hathor s 24 stĺpmi, na východnej strane kaplnka boha Anupa s 12 stĺpmi a otvorený Slnečný chrám boha Re-Horachteja s mohutným podstavcom pre obelisk.

Podľa dochovaných záznamov stavba chrámu trvala 15 rokov, medzi 7. a 22. rokom vlády kráľovnej. Hatšepsut dala vytesať chrám do hory el-Qurn, ktorá nad chrámom vytvorila prirodzenú pyramídu. Toto miesto bolo vybrané aj pre svoju strategickú pozíciu priamo uprostred cesty medzi chrámom Amona a chrámom v Karnaku. Neďaleko stála aj jej hrobka.

Chrám pozostáva z troch terás, v ktorých sa nachádzajú stĺporadia, a do druhého a tretieho poschodia vedie rampa. V interiéri sa kedysi nachádzali mnohé sochy pripomínajúce vládu kráľovnej, no po jej smrti ich dal faraón Thutmose III. zničiť, spolu s časťou chrámu a okolím. Podľa záznamov sa pred chrámom pri jeho vzniku nachádzali stromy.

Množstvo ďalších Hatšepsutiných stavebných pamiatok sa zachovalo aj na iných miestach starého Egypta. Medzi najpozoruhodnejšie patrí chrám bohyne Pachet v Bení Hassane a pozostatky Horovho chrámu vo Wadí Halfe pri druhom nílskom katarakte. Na Pachetinom chráme unikol Thutmosovej pozornosti veľký 42-riadkový nápis, ktorý je cenným historickým dokumentom, pretože Hatšepsut na ňom uvádza zoznam miest a chrámov, ktoré dala obnoviť po spustošení za hyksóskej nadvlády.

Hrobku Hatšepsut objavili v Údolí kráľov v roku 1903, v čase keď objavili aj hrobku Tutanchamóna. Má zo všetkých hrobiek najdlhšiu vstupnú chodbu (vyše 200 metrov). Našiel sa v nej Hatšepsutin sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmosa I. Kým ešte Hatšepsut nebola vládnucou kráľovnou, začala si budovať hrobku v Údolí kráľovien. Niekoľko sôch Hatšepsut stojí dodnes na pôvodnom mieste v Dér el-Bahrí, iné sú v Egyptskom múzeu v Káhire a jedna z čiernej žuly v Asuánskom múzeu. Na niektorých má síce „božskú bradu“, ale pritom aj ženské črty, napríklad drobnú tvár s nádychom úsmevu.

Predpokladá sa, že ukradla trón svojmu nevlastnému synovi Thutmoseovi III., ktorý sa jej po smrti pomstil tým, že dal odstrániť jej meno z väčšiny kamenných stavieb. Jej 20-ročná vláda v 15. storočí pred naším letopočtom bola najdlhšou vládou starovekej egyptskej kráľovnej v "zlatom období" Nového kráľovstva.