Hirošimský hrad, verejný park a múzeum histórie

Hirošimský hrad (広島城, Hirošimadžó), je vďaka japonskej slovnej hračke často prezývaný ako hrad kaprov (v hradnej priekope ich nájdete plávať dodnes). Hrad je skvelým príkladom obrannej stavby, postavenej uprostred mesta, na rozdiel od známejšieho umiestnenia na vrchole hôr a kopcov. Hlavná hradná veža má 5 poschodí, pričom je obkolesená priekopou v takzvanom druhom obrannom vale (jap. Ninomaru). V priestoroch hradného areálu sa nachádza aj svätyňa a niekoľko zrekonštruovaných budov. Medzi ne patrí hlavná brána a časť opevnenia.

Hirošima sa rozvinula ako hradné mesto, kde bol hrad nielen fyzickým, ale aj ekonomickým centrom mesta. Postaviť ho dal mocný feudálny pán Móri Terumoto. Výstavba sa začala v roku 1589 a dokončená bola v roku 1599. Budovy boli postavené hlavne z dreva, predovšetkým borovicové. V tom čase ešte neexistovalo mesto či obec Hirošima. Oblasť bola známa pod názvom Gokamura, čo znamená 5 dedín.

Ako však vznikol názov Hirošima? Teórie sú dve. Prvá hovorí, že názov bol poskladaný. Časť Hiro, sa vzala z mena predka rodiny Móri, Óe no Hiromota a časť šima, bola vzatá z mena Fukušima Motonagu, ktorý pomohol Terumotovi vybrať miesto na stavbu hradu. Druhá verzia hovorí, že význam slova Hirošima, znamenajúci “široký ostrov”, je odvodený od prítomnosti niekoľkých ostrovov v delte rieky Otagawa, nachádzajúcej sa neďaleko hradného pozemku.

Každopádne, vďaka svojej polohe, sa hirošimský hrad stal dôležitým mocenským sídlom v západnej časti Japonska. Z neho vládol deviatim japonským provinciám, ktoré dnes zodpovedajú prefektúram Šimane, Jamaguči, Tottori, Okajama a Hirošima. Celkové územie malo v tom období veľkosť porovnateľnú s  1 120 000 koku (japonská feudálna jednotka, množstvo ryže, ktoré človek skonzumoval v rámci jedného roka, 1 koku =  cca. 150 kg).

Po historickom zlome v bitke pri Sekigahare, bol Torumoto nútený hrad opustiť, keďže sa ocitol na strane porazených. Stiahol sa na miesto nazývané Hagi, v dnešnej prefektúre Jamaguči. Pričom pánom hradu a časti okolitých prefektúr (menšie územie ako predtým) sa stal Fukušima Masanori. Pod jeho vládou zostal hrad až  do roku 1619, kedy sa dokončila jeho rekonštrukcia po povodni. Hneď na to bol Masanori presunutý na územie dnešnej prefektúry Nagano. Pánom hradu sa stal Asano Nagaakira, ktorého rod vládol hradu až do zrušenia feudálneho systému, v roku 1868. 

Po obnove Meidži, hrad slúžil ako vojenské veliteľstvo. Sídlilo tam Cisárske generálne veliteľstvo, počas Čínsko-Japonskej vojny, v rokoch 1894-1895. Neskôr, počas posledných mesiacov trvania 2. Svetovej vojny, slúžil hrad ako veliteľstvo 2. armády a jej piatej divízie.  Umiestnená tam bola z dôvodu potenciálneho odradenia spojeneckej invázie japonských ostrovov. Hrad bol však zničený 6. Augusta 1945, výbuchom atómovej bomby Little Boy. 

Rekonštrukcia hlavnej veže, bola dokončená v roku 1958, avšak hlavný materiál už bol betón. Vnútro veže obsahuje múzeum, ktoré sa venuje histórii Hirošimy, ešte pred vojnou. Z hradného obranného muriva dnes existuje iba zlomok, pretože ešte pred zničením, si hustá výstavba v meste vyžiadala vyplnenie 1. a 2. vonkajšej priekopy, v priebehu 19. a 20. storočia.

Väčšina z územia, ktoré bolo kedysi účasťou hradu, je dnes moderná zástavba, s obchodmi, domami, školami a pod. Vnútorná časť je dnes verejne prístupná vo forme parku a uchováva aj 3 stromy, ktoré prežili atómový výbuch. Eukalyptus a Mačaciu vŕbu (cca. 740 m od epicentra) a Cezmínu (cca. 935 m od epicentra). Vo vnútri sa nachádza aj betónový bunker, z ktorého bol vyslaný vôbec prvý signál po výbuchu atómovej bomby, nie je však prístupný pre verejnosť.

Dnes je hrad skvelým miestom na návštevu múzea v hlavnej veži, kde si môžete rozšíriť svoje vedomosti o Hirošime a obdivovať samurajské brnenia a meče. V opačnom prípade môžete skúsiť piknik v parkovej hradnej časti. Pri našej návšteve Hirošimy, toto miesto nikdy nevynechávame.