Iwana – poklad z horských potokov Nikko

Krištáľovo čisté horské potoky a jazerá v okolí Nikko sú domovom jednej z najcennejších sladkovodných rýb v Japonsku, ktorá má už stáročia povesť delikatesy. Ide o rybu, ktorej meno nás ihneď zaujalo – iwana. Konkrétne nikko iwana, známa tmavohnedým telom s drobnými oranžovými škvrnami a bielymi bodkami, s robustnejšou stavbou tela v porovnaní s inými poddruhmi. U nás by ste ju našli pod názvom horský sivoň (Salvelinus leucomaenis pluvius). Obýva studené, priezračné horské potoky v strednom a severnom Honšú. Miluje tienisté miesta s kameňmi a chladné prúdy horských riek a potokov. Bežne dosahuje dĺžku 20–30 cm, môže však dorásť aj viac. Zaujímavosťou je, že do sopečného jazera Chuzenji bola prvýkrát vysadená v roku 1873. Odvtedy sa stala pevnou súčasťou miestnej rybárskej kultúry. Rybári sem dodnes prichádzajú s rovnakým nadšením ako kedysi – v mnohých častiach riek aj jazier funguje rybolov typu „chyť a pusť“, takže nie každá iwana končí na tanieri.

Vďaka životu v chladných vodách má iwana pevné, jemné mäso s prirodzene sladkastou chuťou, preto je považovaná za miestnu pochúťku. Rybolov je povolený od marca do septembra; najchutnejšia je v lete od júna, keď je ryba najtučnejšia. Stačí prejsť k ikonickému 97‑metrovému vodopádu Kegon a už vás ovanie vôňa grilovanej ryby. Z miestnych stánkov sa dymí celé leto. Iwany sa tu pripravujú tradičným spôsobom: osolená ryba sa napichne na špajdľu, postaví zvisle k žeravému uhliu a musí sa párkrát otočiť, aby sa rovnomerne upiekla. Podáva sa bez príloh a omáčok – aby vynikla čistá chuť ryby. Výborne k nej ladí dobre vychladené japonské pivo čapované priamo na mieste.

Na našich BUBO zájazdoch do Japonska navštevujeme aj Nikko, zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO a práve tam sme sa zoznámili aj s touto jedinečnou horskou rybou.