Hirošima na juhovýchode japonského Honšu

Do Hirošimy sme sa prirútili rýchlosťou 330 km/h. Mesto, zrovnané zo zemou pred 65 rokmi, dnes prosperuje a na rozdiel od Tokya, nás tu celý čas ovieval príjemný vánok. Miestnu špecialitu Okonomiyaki, nám pripravili na obrovských platniach Japonskí kuchári. Rezance, omeleta skrížená s jamovou plackou, cibuľka kapusta, krevety či slanina a celé to poliate špeciálnou omáčkou z byliniek, sóje a rýb. Takto vyzerá kedysi lacné, povojnové jedlo a`la čo dom dal, dnes miestna špecialita. 25 km od mesta pláva na mori slávna brána Torii, Japonci hádžu do modlitebných mlynčekov peniažky, tlieskajú pri modlení a na trhu sa opekajú ustrice. Všade navôkol vládne pokoj a po uliciach sa prechádzajú krotké srnky. Po dvoch dňoch sme opustili náš krásny hotel z výhľadom na mesto a znovu Japonským bielym drakom Nozomi 700 sme sa vyše 300 km rýchlosťou presunuli, tentoraz do Kyota, kultúrneho srdca Japonska. 1600 chrámov ale aj sklo-oceľová, super moderná železničná stanica. Prešli sme sa po mostíku zavesenom v 80 metrovej výške nad jej átriom a odfotili pod staručkou bránou na schodoch, po ktorých kráčal nielen Tom Cruise vo filme Posledný Samuraj. Včera sme sa boli pozrieť na Kendo, rev a údery bojovníkov v kimonách a maskách sa rozliehali z Budokanu ešte predtým, než sme sa dostali do haly. Dnes večer sme zas videli Zenové cvičenie s naozajstnými ostrými samurajskými mečmi, Iaidó. Zajtra nás ešte čaká Osaka, samurajský hrad a záverečné Saké. Foto: Martin Ferenčík, BUBO