Južná Kórea, Japonsko

Južná Kórea, Japonsko august 2011 Pred dvoma dňami sme sa vrátili z cesty.Obavy mali príchuť zo všetkého nepoznaného t.j.prvý krát s Bubom, spolucestujúci, krajina, sprievodca. Po dlhej ceste a prílete do Seuolu pokračoval podľa plánu, navyše nás Martin udržiaval v bdelosti rozprávaním historiek zo svojho pobytu v Severnej Kórei.Krajina nás ohromila, letiskami,mestom Busan, rybím trhom, pamiatkami. Prvý krát sme vyskúšali reštauráciu, kde sa pred vchodom zobujete a hodujete pri stole v šedé, vyskúšali sme kimči. Niektorý nás čakal Martin, ten s veľkou dávkou empatie nám ponúkol vodu, odporučil zmenu oblečenia a povedal, že na našu únavu je potrebná ešte väčšia únava. Nastúpili sme do autobusu a vybrali sa na hranicu so Severnou Kóreou. Tzv. DMZ nás definitívne prebrala. Je to smutné a zároveň desivé. Program mu bol stále malo. Naša sprievodkyňa Inez v závere pobytu konečne prejavila európske črty, žartovala a dokonca si pri smiechu neskrývala rukou ústa. Prelet do Tokya. Spolusediaci Japonci v lietadle sa usmievali pri podávaní jedla a našej zručnosti používania paličiek. Hlavná časť nášho pobytu v Japonsku . Tokyo – veľkolepé, úžasné, skvelé. Pre Európanov nepochopiteľné veci. Úžasný systém dopravy, diaľnica na úrovni 8. poschodia, infraštruktúra, systém metra. Nebyť Martina, tak sa tam my vidiečania so Slovenska úplne stratíme a sme bezmocní. Dokumentuje to aj historka , keď sme sedeli v shinkanzene a po po hodine jazdy odpoveď na otázku kde sme – v Tokyu vám vyrazí dych, keď viete, že rýchlosť vlaku je viac ako 320 km/hod. No 42 mil. obyvateľov musí niekde žiť! Shinkazen je pre nás ohromujúci. Nás pokrik aaaah very nice, very nice sa začal v Ginze a pokračoval v Akihabare. To nepochopí nik.Na úrovni 11 poschodového domu je automat pri automate, a všetko plné Japoncov. Buď hrajú pačinko, alebo strieľajú, alebo hrajú simulované na hudobných nástrojoch, všade hluk, proste peklo! Boli sme pozrieť tréning Sumo. Nás pokrik aaah very nica, very nice zaznel v Hakone, Nikkó, na ostrove Mijadžima, zvlášť nahlas pri Icukušime. Ochutnali sme ustrice, dali si pedikúru ,ktorú robia špeci rybičky, ochutnali parenú buchtu plnenú úhorom a fazuľou. Konečne menšie mesto Hirošima len 1,2 mil. obyvateľov. Tu sa vieme sami potulovať mestom a spomínať na cestu shinkanzenom , kde sme nastúpili ako domáci do vlaku s kabelkou. Všetka batožina bola dovezená priamo do nášho hotela osobitne. Múzeum je mementom, otázka prečo ? Martin vysvetľuje časť dejín 2.svetovej vojny z pohľadu vývoja v Ázii. Pre mnohých úplne nové veci.Opäť pokryk veeery nice a to v Nare – impozantná socha Budhu. Kjóto – nádherné mesto, plné pamiatok. Vynikajúca atmosféra starého mesta. Najprv sme stretli 2 majko a večer 3 gejše!!!!! Sme nadšení, dovolia nám ich fotiť. Osaka – moderné mesto, prístav Vám vyrazí dych. A ste v reštaurácii, kde si objednávate jedlo vonku cez automat, ešte, že sú obrázky. Večer niektorí pochopili rozdiely v saké. Veci, ktoré nezabudnete : 1. Návšteva onsenu - japonských kúpeľov. Tu nám ženám chýbal Martin, nevedeli sme čo a ako. Pochopiteľne sú kúpele zvlášť pre mužov a ženy. Ale rukami nohami sme sa nakoniec dorozumeli a použili všetko tak ako treba 2. Presnosť – odchody na minútu, naša vystresovaná japonska sprievodkyňa, keď min. pred odchodom neboli všetci v autobuse. Mimochodom program televízie – o 19:47 začína večerný film a začal. 3. Čistota a poriadok. Pršalo, šli sme do chrámu. Po prehliadke sa vyjasnilo.Prišli sme k autobusu. Nás šofér kompletne vyutieral skla, mal prežuté topánky na šoférovanie a biele rukavičky – čisté 4. Toalety – samostatná kapitola. Elektronické ovládanie bidetu, sprchy, sušenia, hudba 5. Automaty – na všetko, teplé ,studené nápoje,zmzlina,25 druhov citrónovej vody, cigarety... 6. Japonci – stále zdravia, sú veľmi skromní, slušní. Začínali sme ako Európania, končíme aj my klaňaním 7. Angličtina – veľmi slabá . Ale bola zábava, v reštaurácii sme si objednali jedlo a čakali čo donesú. Vždy výborne 8. Veľkosti oblečenia – nepoužiteľné japonské XL pre európskych mužov 9. Budhizmus a šintoizmus – zdalo sa, že chápeme rozdiely a vtom bác, prišiel cisár, ktorí sa snažil o zmazanie rozdielov! ČO VÁM HROZÍ V Japonsku? Závislosť na všetkých týchto veciach. Už druhý deň varím polievku miso na raňajky. Desím sa, že sa mi zásoby miso pasty minú. Veľké ďakujem Martinovi. It was veeery nice, veeery nice!!!!! Za všetkých Košičanov Zdenka