Južný Sudán - základné informácie

Južný Sudán je vnútrozemský štát východnej Afriky, ktorý susedí zo severu so Sudánom, zo západu so Stredoafrickou republikou, z juhu s Demokratickou republikou Kongo, Ugandou a Keňou a z východu s Etiópiou.

Rozloha krajiny je 619,745 km² a obýva ju takmer 10 a pol milióna obyvateľov, pričom hustota zaľudnenia je 13 ľudí na kilometer štvorcový.

Hlavným mestom krajiny je mesto Džuba (niekedy aj ako Juba), ktoré je zároveň aj najväčším mestom krajiny. Počet obyvateľov hlavného mesta sa odhaduje na cca 373 000. Mesto vyrástlo na Bielom Níle a je zároveň hlavným mestom Centrálnej Equatorie, najväčšieho z desiatich juhosudánskych štátov, ktoré tvoria republiku.

Úradným jazykom Južného Sudánu je angličtina a arabčina, hoci sa v bežnom styku používa aj viacero miestnych jazykov. Medzi najpoužívanejšie patria jazyky Buer, Bari a Zande.

Klíma krajiny je tropická a veľkú časť Južného Sudánu zaberajú pralesy či trávnaté plochy striedajúce sa s vyschnutou pôdou. Vegetáciu dotvára aj Biely Níl či rieky Bahr el-Ghazal a Sobat. Južná časť krajiny je prevažne hornatá a krajinou sa tiahne pás pohoria Imatong. Tu sa nachádza aj najvyšší vrch krajiny Kinyeti s výškou 3 187m.

Najvýznamnejším prírodným zdrojom krajiny je ropa, pričom sa predpokladá, že takmer 80 % zásob ropy z bývalého Sudánu leží v dnešnom Južnom Sudáne. Ropa drží nad vodou inak slabú ekonomiku krajiny a pri jej vývoze sa musí spoliehať na Sudán, ktorý má všetky prostriedky na jej prepravu a export. Odhaduje sa, že by zásoby juhosudánskej ropy mohli dojsť v najbližších rokoch. Medzi ďalšie nerastné suroviny, ktoré majú významnejšie zastúpenie patrí zinok, meď, železná ruda, volfrám, sľuda či striebro. Aj napriek rope je však ekonomika Južného Sudánu založená prevažne na poľnohospodárstve.

Hlavným náboženstvom krajiny je kresťanstvo a staré animistické náboženstvá. Etnicky je Južný Sudán zložený z mnohých kmeňov z ktorých prevládajú najmä kmene Dinka, Kakwa, Bari, Azande, Šiluk alebo Kuku.

Štátne zriadenie Južného Sudánu je republika, ktorá vyhlásila samostatnosť 9. júla 2011. Prezidentom krajiny je Salva Kiir Mayardit.