Karol XIV. Johan | Zážitky BUBO

V Nórsku ho označujú ako Karl III. Johan, vo Švédsku je Karl XIV. Johan, pritom sa volal Jean Baptiste Bernadotte. Francúzsky vojak, dôstojník, jakobín a revolucionár sa stal najvýznamnejším nórsko-švédskym kráľom 19. storočia.

Narodil sa v roku 1763, už ako sedemnásťročný narukoval do francúzskej armády, revolúcia z roku 1789 ho zastihla pripraveného a nasledoval rýchly kariérny rast. V roku 1794, vo veku 31 rokov bol už generál. Vyznamenal sa vo viacerých bitkách a na krátky čas pôsobil aj ako francúzsky minister vojny. S vládcom Francúzska Napoleonom Bonapartem si spočiatku nerozumel, no v roku 1804 sa zmierili a Bernadotte sa stal maršalom.

V čase, keď Napoleon vládol Európe, Švédi hľadali vhodného nástupcu bezdetného kráľa. A vybrali si Napoleonovho človeka Bernadotta, ktorý bol v roku 1810 zvolený švédskym parlamentom za následníka švédskeho trónu a ako Karl Johan sa rýchlo ujal vedenia štátu, keďže vládnuci kráľ Karl XIII už zdravotne svoju funkciu nezvládal. Karl Johan bol pre Švédov nádejou, že prehĺbi vzťahy s Francúzskom a umožní im získať späť Fínsko, ktoré museli odstúpiť Rusku v roku 1809.

Bernadotte však vycítil presúvajúce sa misky váh, zmenil švédsku zahraničnú politiku o 180 stupňov a priviedol Švédsko do spojenectva práve s Ruskom a Veľkou Britániou proti Francúzsku. Aj s cieľom získať Nórsko ako kompenzáciu za stratu Fínska od profrancúzskeho Dánska. V roku 1813 viedol Karl Johan severnú armádu koalície v šiestej koaličnej vojne a po víťazstve v bitke pri Lipsku prinútil Dánsko, aby sa vzdalo Nórska na základe Kielskej zmluvy.

Karl Johan napriek svojmu postaveniu dediča švédskeho trónu veril, že po porážke Napoleona sa vráti do nového Francúzska. Tento sen sa mu nikdy nesplnl.

Keď Nóri v máji 1814 prijali svoju ústavu a vyhlásili nezávislosť, Karl Johan vojensky Nórsko napadol. Koncom leta 1814 uzatvorili obe krajiny prímerie, Karl Johan uznal nórsku ústavu zo 17. mája, dočasný nórsky kráľ Christian Frederik súhlasil s abdikáciou a Nórsko vstúpilo do personálnej únie so Švédskom.

Po smrti Karla XIII vo februári 1818 sa Karl Johan stal kráľom Švédska a Nórska. Vo Švédsku pracoval na zlepšení ekonomiky krajiny. Dbal o vyrovnaný rozpočet a splácanie dlhu, pričom zároveň realizoval veľké infraštruktúrne projekty, ako napríklad kanál Göta v južnom Švédsku. V otázke Nórska sa snažil o postupné užšie prepojenie krajiny so Švédskom. Neúspešne.

V zahraničnej politike položil základy "večnej" neutrality Švédska vo všetkých budúcich vojnách. Hoci niektoré roky jeho vlády pripomínal skôr autoritárske režimy, v švédskej hstórii je vnímaný pozitívne a aj jeho smrť oplakávali ľudia vo Švédsku aj v Nórsku.