Zážitky z Ekvádora - káva, džúsy, vodopády

Zdravíme všetkých z rovníku, teda skoro, sme v hlavnom meste Ekvádoru Quito. 2850 m n.m. a napriek tomu, že sme v trópoch a opálení na chodníku bol ešte pred chvíľou ľad. Z krúp, ktoré sme tu zažili už niekoľko krát. Našťastie však búrky netrvajú dlho a nás zastihli len pri presunoch. Takže sme si rovník prezreli za slnečného počasia. Videli sme ako sa voda točí pri odtekaní na opačne strany (pokus o ktorom by Vám vedci povedali svoje) ale tu sa naozaj točí inak naľavo a napravo od "čiary". Dokonca sme postavili vajce na klinec a zacítili magické energie tohto miesta kde 2 krát do roka nič nemá tieň a ťažko sa udrží rovnováha. Quito je tiež mesto katedrál, námestí a kláštorov a v tomto roku aj americké mesto kultúry. Katedrál sú tu naozaj desiatky a každá sa môže zrovnať s domom Sv. Martina. Kláštory ešte stále fungujú a mníšky dorábajú čaje, vosk, drevené hračky a niektoré rady vôbec nevychádzajú von z kláštorov. Zvláštnu horsko-tropicko, historicko-koloniálnu atmosféru sme si najlepšie vychutnali, pri šálke pravej Ekvádorkej kávičky, z kaviarne z výhľadom na celé centrum ale aj chudobné štvrte ťahajúce sa vysoko po zelených svahoch sopky Picinca a okrídlenú panenku Máriu v na vŕšku Panencillo strede mesta. Výťah tu stále riadi obsluha a Táňa si aj "zašoferovala". Potom už našich čakala 4 denná plavba okolo Galapágov. Obrie korytnačky, leguány, modronohé Boobies, fregaty, tučniaky ale aj šnorchlovanie zo žralokmi. A do toho super miestna strava. Krémové polievočky, empanády, tacos, pstruhy, krevety, yuka, quinoa a čerstvé džúsy. V Ekvádore a Peru sa totiž pestujú hádam všetky druhý ovocia a zeleniny a preto aj strava tu je neuveriteľné bohatá. Dnes sme dorazili späť do Quita z horského mestečka Banos. Ešte ráno som sa s Pavlom kúpal v hádam 50 stupňovej vode miestnych kúpeľov priamo pod vodopádom stekajúcim so zelených, vegetáciou porastených, strmých svahov sopky Tunguruhua, ktorej posledná erupcia bola len pred 5timi rokmi. A to sme sa ešte okúpali aj pod vodopádom a neskôr už všetci aj prešli poza ďalší hučiaci vodný spád s menom Diablov kotol. Ponad Nevestin závoj sme sa zas previezli lanovkou, ktorú nevrhli hádam ešte sami indiáni. Dnes ju ovládajú dvaja vysoko skúsení technici, na jednej strane hippisácky predajca šperkov a na strane druhej asi 80 ročná tetuška indiánka, komunikujúci spolu vysielačkami. Aby bolo jasné ide o kolos veľkosti 2x2 metre, ponad údolie široké tak 700 metrov a tak 200 metrov vysoké pričom kôš ide rýchlosťou auta.