Cez Dar es Salaam na Zanzibar

Robo nemá LEVA. Mal mať veľkú čiernu hrivu a mal byť pánom krátera Ngorongoro a Národného parku Manyara. Robo nemá na fotke LEVA. Našiel si ale iného hrdinu. Oslík, čeliaci nákladnej doprave uprostred cesty pozvoľná vytlačil z druhého miesta jeho obľúbených tučniakov. Safari v kráteri aj v Manyara NP sa vydarilo, zveriny sme si užili dosýta, i keď Robo nemá leva. Len nejakých puberťákov a levice. Safari je už raz také. Žirafy, zebry, pakone, hyeny a slon, ktorému sa dalo odfotiť len oko, lebo sa dostal asi na 20cm k autu (to nie je preklep). V NP Arusha mal Peter iný druh safari. Na úpätí hory Meru je hmlový prales plný opíc. Mačiaky, paviány a hviezdy pralesa - guerézy pláštikové. Pri vchode na mieste zvanom Malé Serengeti sa ponevieralo stádo 25 žiráf, z čoho asi 10 ležalo. Obrovské hejná plameniakov na jazerách cca 10m od cesty, kam doliehajú ich "rozhovory"... Už sa tešíme na fotky. V Arushi sme si ešte užili nákupov na Masajskom trhu a vydali sa smerom Dar Es Salaam. Cestou sa nám na hodinku odhalilo Kilimanjaro a my sme si mohli vychutnať pohľad na túto horu so snehovou čiapkou. Potom sa asi na hodinku pokazil autobus. Zlomená náprava nie je najjednoduchšia oprava, tak sme si presadli a dorazili do Dar-u ešte za veselej premávky. Tu nás očarila miestna rybia tržnica, ochutnali sme kokosáky a šťavu z cukrovej trstiny. Nalodili sme batožinu na Lietajúceho koňa a po troch hodinách plavby pristáli na Zanzibare, ostrove v Indickom oceáne. Ubytovanie v štýlovom domčeku z rohoži z palmového lístia priamo na pláži s bielym pieskom a rybárskymi loďkami na vlnách umocňuje pocit z tohto miesta. Dali sme si oddychový deň a ďalšie ráno, deň pred odchodom sa vybrali do posledného pôvodného pralesa na ostrove pozrieť, ako sa darí miestnej komunite gueréz červených, posledných žijúcich kusov tohto poddruhu opíc. Jedna sa vyzúrila na Máriovi a poslala mu spŕšku zo svojej toalety na strome rovno za krk. Jeho koniec to však ešte nebol. V meste ho obdobným spôsobom dostal nejaký vták. Maja si to riešila s korytnačkou obrovskou na Prison Island, kde ju štipla táto nežná a pomalá obluda do prsta. Všetci ostatní sa radšej počas celej tejto nasej cesty bavili s ľuďmi. Vlado s Petrom rozoberali problémy Keňanov vo fajčiarskej zóne v Uhuru parku v Nairobi, Eva, Karol a Maťo boli ešte pred začiatkom zájazdu pozrieť ako si žijú ľudia na brehoch Viktórineho jazera a Robo sa bavil s úplne všetkými a k jednému chlapcovi sa postavil otcovsky a robil mu doprovod v autobuse z Arusha do Dar Es Salaam. Takže cesta určite účel splnila a Slováci sa trosku zblížili s Afričanmi v tejto časti svetadielu. Bude nám za tým smutno, ale ešte s cestovaním nekončíme a necháme sa prekvapiť ďalšími cestami a zážitkami. Dovidenia na Slovensku.