Kmeň Samburu, strážcovia divokého severu Kene

Keď navštívite rezerváciu Samburu na severe Kene, nespoznáte len výnimočnú a drsnú africkú prírodu, ale aj ľudí, ktorí s ňou žijú v harmónii už celé stáročia. Kmeň Samburu patrí medzi najtradičnejšie etnické skupiny Kene a dodnes si zachováva svoj pôvodný spôsob života, zvyky aj pestrú kultúru. Toto etnikum žije severne od rovníka v oblasti Samburu County. Sú veľmi blízkymi príbuznými Masajov, s ktorými majú spoločný pôvod aj podobný jazyk odvodený od jazyka Maa. Na prvý pohľad si ich všimnete podľa ich pestrofarebného oblečenia a nádherných šperkov. Každá farba aj vzor majú svoj význam a často prezrádzajú vek, rodinný stav, či spoločenské postavenie. Pre ženy je výroba šperkov z korálkov nielen tradíciou, ale aj dôležitým zdrojom príjmu, ktorý si zväčša rozdeľujú aj medzi ostatnými susediacimi dedinami. Rovnako ako Masajovia sú aj Samburovia polokočovným národom. Avšak na rozdiel od Masajov si vo väčšej miere zachovali svoje pôvodné tradície a zvyky. Dobytok, kozy, ovce a ťavy zohrávajú v ich živote kľúčovú úlohu. Ich existencia je od hospodárskych zvierat priamo závislá. Základ ich stravy tvorí predovšetkým mlieko a aj krv z hovädzieho dobytka. Tú získavajú jemným narezaním krčnej žily kravy, z ktorej ju nechajú odtiecť do nádoby. Ranu následne okamžite uzavrú horúcim popolom, aby sa zviera mohlo ďalej normálne pásť. Mäso jedia len pri výnimočných príležitostiach. Jedálniček si obohacujú divo rastúcou zeleninou, koreňmi a hľuzami, z ktorých pripravujú polievky. Oblasť Samburu tvorí prevažne suchá a neúrodná krajina. Aby mali stáda dostatok potravy, Samburovia sa pravidelne presúvajú za novými pasienkami. Približne každých niekoľko týždňov menia miesto svojho tábora. Ich tradičné obydlia stavajú najmä ženy z konárov, zvieracích koží, blata, trávových rohoží a kravského trusu. Dnes však používajú aj vlnitý plech, či kartóny. Celú osadu obkolesuje plot, ktorý chráni obyvateľov pred šelmami. Preto sú dôležité aj psy, ktoré rozličným štekaním vedia oznámiť strážcom, o ktoré zviera ide. Takéto dediny sa nazývajú manyatty a zvyčajne v nich žije päť až desať rodín. Muži sa tradične starajú o stáda a zabezpečujú ochranu celej komunity. Ženy zbierajú korene a rastliny, nosia vodu, starajú sa o domácnosť a vychovávajú deti. Dievčatá už od útleho veku pomáhajú svojim matkám s každodennými povinnosťami. V kmeni Samburu majú rozhodujúce slovo starší členovia komunity. Práve oni určujú, kedy sa budú konať významné obrady, ako sú svadby či obriezky. A práve tá predstavuje prechod z detstva do dospelosti. Kým mladý muž týmto obradom neprejde, stále je považovaný za dieťa a nemôže uzavrieť manželstvo. Po obriezke sa z chlapca stáva moran, teda bojovník. Muži počas života postupne prechádzajú jednotlivými vekovými skupinami – od dieťaťa cez bojovníka, mladšieho staršieho až po staršieho, ktorý sa podieľa na vedení komunity. Dôležitou súčasťou ich kultúry je tanec. Je veľmi podobný masajskému: muži tancujú v kruhu a predvádzajú charakteristické vysoké výskoky z miesta, ktorými upútavajú najmä svoje budúce ženy, ktorých môžu mať viac. Pri tancoch tradične nepoužívajú žiadne hudobné nástroje, rytmus vytvárajú iba spevom a hlasmi. Podobne ako Masajovia aj Samburovia čelia tlaku vlády, aby prestali kočovať a obývali stále dediny. Zatiaľ však odolávajú, pretože trvalé usadenie by zásadne narušilo ich tradičný spôsob života, ktorým žijú po stáročia. V neúrodnej krajine severnej Kene by navyše bolo veľmi náročné dlhodobo pestovať plodiny a preto zostáva kočovný chov dobytka pre Samburov aj dnes najspoľahlivejším spôsobom obživy.