Krásne Japonsko a južná Kórea

Po návrate z dovolenky a aklimatizácii začínam rekapitulovať zážitky predošlých dní. Jednoznačne sme sa stretli s inou kultúrou, milými a uctivými ľuďmi, neustále sa uklaňajucími Japoncami, je to nákazlivé, takže ukláňaniu sme podľahli aj my. Prvý dotyk s Aziou začal pristatím v modernom a obrovskom Soule. Naše prvé kroky viedli do demilitarizovanej zóny kde sme videli tunely vyhlbené Severokórejcami vedúce k Južnej Kórey, trávnate hrobky s vstupom do jednej z nich, veľký rybí trh kde sme ochutnali rozštvrtenú ešte sa krútiacu chobotnicu/po zjedení som mal pocit,že sa chce vrátiť von zo žalúdka. Obrovské Tókyo nás privítalo horúčavami, ktoré sme pri prehliadke moderného mesta ani navnímali. Človek až žasne,že tak veľké mesto je tak čisté/mali by sme si brať príklad od Japoncov/. Tu som po prvýkrát jedol suši/tanieriky so suši boli na pohybujúcom sa pase/.Prekrásny chrámový komplex v Nikó zanecháva nezabudnuteľný dojem.Hirošima-obhliadka torza jedinej budovy,ktorá ostala po výbuchu atómovej bomby do dnešných dní s návštevou múzea je smutný. Tu sme boli aj na baseballe, ktorého pravidla sú pre mňa španielská dedina/čosi málo som už aj pochopil/,kde atmosféra bola neuvriteľná. Kjóto dýcha históriou,prekrásne uličky plné turistov,môžete tu stretnuť gejše a vyfotiť sa s nimi,množstvo suvenírov z ktorých si určite niečo kúpite. Nara s fascinujúcim bronzovým budhom.V chráme sa nachádza tiež drevený stľp s otvorom, cez ktorý keď praeleziete splnia sa vám vaše želania a budete osvietení.Ja som sa pokúšal, no nepodarilo sa mi to. Takže osvietenosť už nedosiahnem a moje želania nebudú vypočuté.Alebo sa ešte raz vrátiť do Japonska a opäť sa pokúsiť prelisť otvorom? Osaka ďalšie moderné veľkomesto Japonska.Opäť čisté s uslužnými ľuďmi a návšteva hradu z ktorého je nádherný výhľad na Osaku. Záverom musím spomenúť nášho sprievodcu Martina Navrátila.Jeho odbornosť,profesionalita,humor a ochota vo všetkom pomôsť nám zážitok z dovolenky ešte viac umocnila. Ako sa hovorí lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. A je čo vidieť. Jožo Fofo: Martin Ferenčík, BUBO