Legenda o sopke Semeru

Jeden z najfascinujúcejších východov slnka vôbec môžete zažiť práve počas nášho zájazdu Jáva, Bali, Bromo, kedy sa nám priamo pred očami otvára dychberúca scenéria kaldery Tengger v srdci národného parku Bromo-Tengger-Semeru. Táto obrovská sopečná kaldera pôsobí ako z inej planéty a v jej pozadí dominuje mohutná silueta sopky Semeru. 

Semeru predstavuje najvyšší bod ostrova Jáva s nadmorskou výškou 3 676 metrov, vďaka čomu je jednou z dominantných geografických orientačných bodov v celom regióne. Sopka patrí medzi najaktívnejšie v Indonézii a je známa svojou pravidelnou aktivitou, kedy v krátkych intervaloch vypúšťa oblaky popola a dymu. Práve pre túto neutíchajúcu energiu ju miestni obyvatelia vnímajú ako živú entitu, ktorá symbolizuje prepojenie medzi nebom a zemou. Duchovný význam Semeru je taký silný, že aj indonézski hinduisti z ostrova Bali ju považujú za svoju materskú horu a pravidelne k jej úpätiu podnikajú púte, aby si uctili božstvá a zachovali rovnováhu sveta.

Práve k tomuto najvyššiemu vrchu ostrova sa viaže prastará legenda zachytená v kronike Tantu Panggelaran, podľa ktorej bola Jáva kedysi nestabilným ostrovom voľne plávajúcim na oceáne. Aby ho bohovia upevnili a pripravili pre život ľudí, rozhodli sa ho doslova priklincovať k zemi prenesením časti posvätnej hory Meru z Indie. Boh Višnu sa vtedy premenil na obrovskú korytnačku nesúcu horu na chrbte a boh Brahma na nesmierneho hada, ktorý ju pevne ovinul. Keď sa ju snažili umiestniť na západ, ostrov sa prevážil, a tak ju presunuli na východ, pričom z odpadávajúcich úlomkov vznikali ostatné jávanske vrchy. Po konečnom osadení hory Semeru sa ostrov konečne ustálil, čím si hora vyslúžila pomenovanie Paku Tanah Jawa, teda klinec Jávy. Jej vrchol Mahameru je dodnes uctievaný ako sídlo bohov a stred vesmíru, čo dodáva každému východu slnka v tomto národnom parku neopakovateľnú duchovnú atmosféru.

Duchovný význam tohto miesta podčiarkuje aj fakt, že celá oblasť je dodnes dôležitým centrom hinduizmu na inak prevažne moslimskej Jáve. Priamo na úpätí sopky Bromo, uprostred rozľahlého piesočného mora „Segara Wedi“, stojí aktívny hinduistický chrám Pura Luhur Poten. Miestni obyvatelia z etnika Tengger sa tu pravidelne schádzajú k modlitbám a rituálom, pričom ich prítomnosť v tejto oblasti je úzko spätá s ďalšou historickou tradíciou. Podľa nej dali bohovia prísľub zakladateľom komunity, kráľovskému páru Roro Anteng a Joko Seger, za čo bol ich najmladší syn obetovaný do krátera sopky, aby zachránil svoj ľud pred hladomorom.Tento príbeh tvorí reálny základ pre náboženský sviatok Yadnya Kasada, ktorý sa v krateri koná dodnes. Počas tohto rituálu domorodí obyvatelia vystupujú k hranám sopky a vhadzujú do nej ryžu, ovocie, zeleninu či hospodárske zvieratá ako obetu za prosperitu a ochranu ostrova. Prítomnosť tohto posvätného chrámu a živé praktizovanie starovekých rituálov uprostred mesačnej krajiny potvrdzujú, že Semeru a jej okolie nie sú len prírodným úkazom, ale reálnym pilierom indonézskej viery a tradícií.