Líbyjské púštne sklo Bolo dosť dobré aj pre faraónov

Píše sa približne rok 20 miliónov pred naším letopočtom. V mori sa búria chaluhy, Indický subkontinent sa práve stretáva s Áziou a v Európe a Afrike behá približne 100 druhov primitívnych opíc. Práve vtedy, možno okolo obeda, sa prihodilo niečo, čo spôsobilo, že sa púšť zmenila na sklené ihrisko. Možno to bol dopad meteoritu, možno istá explózia v nižšej časti atmosféry. V každom prípade tu bol zdroj obrovského tepla, ktorý premenil kremičitý piesok na sklo. Sklo vzniká roztavením správnej zmesi piesku. Tu sa stretlo v prírode niekoľko ideálnych faktorov, ktoré toto dokázali zabezpečiť a vytvoriť sklenú vrstvu na púšti. Práve na mieste tohto incidentu bolo veľké množstvo čistého kremičitého piesku. Keďže to bol takmer čistý kremík, bolo možné, aby tekuté sklo neskryštalizovalo a ostalo v hladkej podobe. Sklo bolo po vychladnutí na svete. Keď sa o necelých 20 miliónov rokov neskôr, v roku 1922, Howard Carter dostal do hrobky faraóna Tut, našiel tu ozdoby s typickým skarabeom, ktoré neboli z jemu známych drahokamov, ale pripomínalo to sklo. Toto bolo neskôr vedcami potvrdené a je jasné, že ide o Líbyjské púštne sklo. Aj napriek tomu, že výroba skla je známa už z doby približne 1500 rokov pred naším letopočtom, púštne sklo bolo aj tak považované za niečo unikátne a používalo sa ako polodrahokam a bolo na úrovni lapis-lazuli, ametystu alebo kryštálu. Starí Egypťania chápali sklo ako prírodný materiál a aj výraz preň v preklade znamená „kameň, ktorý sa leje“. V líbyjskej púšti sa dodnes dajú nájsť kusy púštneho skla pochádzajúce z tejto unikátnej aktivity. Sklo nachádzané aj dnes má žltú až zelenkavú farbu a po tých miliónoch rokoch zvetral na malé kúsky o veľkosti milimetrov, maximálne centimetrov. Pôjdete si nájsť svoj vlastný kúsok púštneho skla?