Sabratha – rímske mesto v Afrike

Berberské kmene sa tu usadili už okolo roku 800 p.n.l. Nakoľko nemali vo zvyku stavať žiadne pevné štruktúry, nezachovalo sa po nich v podstate nič a to, že na tomto mieste žili, sú len písomné zmienky historikov, ako bol napríklad Al-Bakari. Miesto a malé obchodné centrum na pobreží sa stalo okolo roku 500 p.n.l. Kartágskou kolóniou. Kartágo bolo v tej dobe najsilnejšou obchodnou aj politickou štruktúrou v tejto časti Stredomoria. Tsabatan, ako mesto nazvali, padlo do rúk Numídskeho kráľovstva po porážke Kartága v Druhej púnskej vojne v roku 202 p.n.l. Po smrti Numídskeho kráľa Jugurtha sa pričlenila k Rímskej ríši a za panovania Júlia Cézara sa stalo súčasťou provincie Africa Nova. Aj počas tejto doby bolo významným obchodným mestom a súčasťou takzvaného Empória – trojmestia Oea (Tripolis), Leptis Magna a Sabratha. Mesto je zmáme aj súdnym sporom s berbersko-rímskym básnikom a filozofom Luciusom Apuleiusom, ktorý bol odsúdený za čarodejníctvo, a dodnes sa študuje jeho obhajoba – Apologia. Sabratha bola na dôležitej obchodnej ceste do vnútornej Afriky a zásobovala Rím africkou zverou a inými komoditami. Za tieto jedinečné služby bolo mesto Rímom odmeňované a boli tu vybudované divadlá, amfiteáter, chrámy a množstvo monumentov. Počas vlády Marka Aurélia (161-180n.l.) a Commodusa (180-192n.l.) sa mesto rozrastalo a prekvitalo. Pomalý úpadok nastal okolo rokov 363 n.l. s príchodom Laguatancov – berberského dobyvačného národa. Rýchlejšiemu koncu pomohlo zemetrasenie v roku 365, ktoré zničilo väčšinu stavieb mesta a okolia. Po roku 500 Byzantská ríša zasiahla až sem a z materiálu, ktorý tu našli, tu vybudovali opevnenie a v jeho vnútri vybudovali niekoľko kostolov a pokúsili sa o znovuobnovu mesta. Hradby však mesto neochránili pred púštnym pieskom a mesto chradlo. Moslimské armády tu v roku 643 našli takmer opustené mesto v úbohom stave, nechali ho tak a sústredili sa na Oeu – dnešný Tripolis. Podobný osud ako Sabrathu postihol aj Leptis Magna a dnešný Tripolis tak ostal jediným logickým cieľom. Taliansky archeológovia sa od roku 1912 začali venovať odhaľovaniu histórie, sústredili sa však na rímske obdobie a tak ignorovali a v podstate ničili predrímske pamiatky a spojitosti. Množstvo sa tak vytratilo a ťažko sa už bude dávať táto história dokopy. Aj napriek tomu je miesto veľmi impresívne a zaujímavé a môžeme si len domýšľať, ako by to tu vyzeralo, ak by sa politike nestavala pred dôležitosť histórie. Antické mesto sa nachádza len 80km západne od Troplisu a je často cieľom turistov, pokiaľ je práve v krajine bezpečne na cestovanie. Ani UNESCO, ktoré túto pamiatku chráni, nedokáže zabezpečiť takúto bezpečnosť. Foto: Sasha Coachman